Čo sú benígne meningeómy?
Pojem benígny meningeóm označuje nezhubné nádory mozgu, ktoré postihujú tvrdé mozgové pleny. Benígne meningeómy sa vyvíjajú z krycích buniek mäkkých mozgových blán a vznikajú najmä v dospelosti. Ženy od 5. dekády života sú týmto ochorením postihnuté s nadpriemernou frekvenciou. Ochorenie postihuje ženy približne dvakrát častejšie ako mužov, ale zriedkavo sa vyskytuje pred 40. rokom života.
Takmer 25 % všetkých nádorov centrálneho nervového systému tvoria benígne meningeómy, ktoré sa zvyčajne vyskytujú v ojedinelých prípadoch. Na rozdiel od malígnych meningeómov sú benígne meningeómy ostro ohraničené a neprerastajú do priľahlého mozgového tkaniva. V závislosti od závažnosti nádoru a typu liečby sú šance na uzdravenie dobré alebo slabé. V každom prípade sa po chirurgickom odstránení nádoru odporúča rehabilitácia.
Aké sú rôzne typy nezhubných meningeómov?
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) rozlišuje v súvislosti s benígnymi meningeómami nasledujúce dva stupne:
- WHO stupeň I: Meningeómy predstavujú viac ako 85 % všetkých nezhubných meningeómov, ktoré sa zvyčajne dajú úplne odstrániť chirurgicky a majú priaznivú prognózu
- WHO grade II: Atypické meningeómy tvoria približne 10 % všetkých benígnych meningeómov, ktoré majú zvýšený rastový potenciál a majú vysokú mieru recidívy aj po úspešnom úplnom odstránení nádoru. Atypický meningeóm by sa preto mal po operácii pravidelne sledovať.
Tretím stupňom WHO je anaplastický meningeóm, ktorý je pomerne zriedkavý a opisuje zhubný nádor mozgových blán. Zaradenie nádoru do tejto schémy je dôležité pre liečbu aj prognózu.
Čo spôsobuje vznik meningeómu?
Meningeóm je spôsobený degeneráciou určitého typu buniek. Presné príčiny tejto degenerácie sú stále nejasné, ale lekári predpokladajú, že k vzniku meningeómu by mohla prispieť genetická predispozícia. Ďalšími rizikovými faktormi sú ionizujúce žiarenie, preto majú deti, ktoré boli liečené rádioterapiou na rakovinu, väčšiu tendenciu k vzniku meningeómov.
Aké príznaky môže spôsobiť nezhubný meningeóm?
Keďže väčšina nezhubných meningeómov rastie pomerne pomaly, ochorenie môže istý čas prebiehať bez príznakov. Až v neskoršom štádiu ochorenia sa môžu objaviť príznaky, ako sú bolesti hlavy alebo v horšom prípade záchvaty. Príznaky možno vysvetliť tým, že nádor, ktorý sa pomerne zväčšil, tlačí na iné oblasti mozgu alebo nervové štruktúry. Okrem dvoch už spomínaných príznakov môžu byť vyvolané aj ďalšie pomerne nešpecifické ťažkosti:
- Závraty,
- Ochrnutie,
- Strata čuchu
- Zvracanie,
- Poruchy videnia až ochrnutie očných svalov,
- Poruchy dýchania a/alebo vedomia,
- Zvýšenie krvného tlaku so súčasným poklesom srdcovej frekvencie,
- Bolesť a/alebo poruchy zmyslov,
- Poruchy chôdze
- Nepohodlie pri chôdzi na toaletu
Vzhľad a intenzita rôznych príznakov závisí od toho, na ktorú oblasť mozgu nádor tlačí.
Ako sa diagnostikuje benígny meningeóm?
Ak je nádor bez príznakov, zvyčajne sa objaví náhodne. Môže sa tak stať napríklad prostredníctvom bežných zobrazovacích postupov počítačovej tomografie (CT) alebo magnetickej rezonancie (MRI). Okrem toho sa môže vykonať meranie prietoku krvi mozgom a môže sa odobrať vzorka tkaniva nádoru (biopsia). Meningeómy majú zvyčajne plochý alebo uzlovitý tvar a zvyčajne sa nachádzajú v lebke. Menej ako desať percent všetkých nádorov mozgu rastie v miechovom kanáli alebo na koži miechy.
Ako sa lieči nezhubný meningeóm?
Ak ochorenie nespôsobuje žiadne príznaky, nie je spočiatku potrebná žiadna liečba. To isté platí aj pre bezpríznakové malé meningeómy, ktoré by sa mali len pravidelne vyšetrovať pomocou CT alebo MRI. Ak však benígny meningeóm spôsobuje príznaky, zvyčajne by sa mal urobiť pokus o chirurgické odstránenie nádoru. V prípade nádoru, ktorý má podľa WHO stupeň závažnosti I, je úplné chirurgické odstránenie zvyčajne možné bez akýchkoľvek problémov. Ak je nádor veľmi cievnatý, cievy možno uzavrieť pomocou tzv. embolizácie, ktorá zabráni nadmerným stratám krvi. Ak sa meningeóm nedá úplne odstrániť chirurgicky, zvyšné nádorové bunky sa po operácii zničia pomocou rádioterapie.
Aká je prognóza nezhubného meningeómu?
Prognóza úplného vyliečenia vždy závisí od závažnosti ochorenia. Pri nádore prvého stupňa závažnosti je veľká šanca, že sa nádor podarí úplne odstrániť, čo zvyšuje aj šancu na úplné vyliečenie. Pri meningeóme II. typu existuje riziko, že aj po úspešnej operácii nádor po určitom čase opäť narastie a bude potrebná ďalšia operácia. Zhubný nádor mozgu typu III je nebezpečný, pretože môže metastázovať a má veľmi malú šancu na vyliečenie. Všeobecná päťročná miera prežitia pri menigeóme je približne 90 percent. Bez ohľadu na to, či sú šance na vyliečenie dobré alebo zlé, by však po liečbe meningeómu mala vždy nasledovať rehabilitácia.
Ako vyzerá rehabilitácia pri meningeóme?
Rehabilitácia pri meningeóme môže byť buď ambulantná, alebo ústavná. Za normálnych okolností by mali pacienti po operácii nezhubného meningeómu absolvovať neurologickú rehabilitáciu. Zameriava sa tu na poruchy spôsobené nádorom mozgu. Tie môžu zahŕňať napríklad mentálne deficity, poruchy motoriky, poruchy zmyslu pre rovnováhu alebo reči, a dokonca aj ochrnutie.