Úvod do aflatoxínovej a frekvenčnej terapie
Aflatoxíny sú toxické látky produkované určitými druhmi plesní, najmä Aspergillus flavus a Aspergillus parasiticus.
Tieto mykotoxíny sú celosvetovo známe ako významné kontaminanty potravín a krmív.
Ich objav sa datuje na začiatok 60. rokov 20. storočia, keď boli prvýkrát identifikované v arašidoch, čo viedlo k masívnemu vypuknutiu otravy zvierat.
Definícia a vlastnosti
Aflatoxíny patria do skupiny chemických látok známych ako mykotoxíny.
Tieto zlúčeniny sú nielen odolné voči teplu, ale aj chemicky stabilné, čo sťažuje ich odstránenie z kontaminovaných potravín.
Existujú rôzne typy aflatoxínov, pričom najdôležitejšie sú aflatoxíny B1, B2, G1 a G2.
Z nich je aflatoxín B1 najrozšírenejší a zároveň najtoxickejší.
Infekcia a šírenie
Ku kontaminácii aflatoxínmi dochádza najmä konzumáciou infikovaných potravín.
Medzi najčastejšie postihnuté potraviny patria orechy, kukurica, ryža a korenie.
Konzumáciou kontaminovaného krmiva však môžu byť ovplyvnené aj živočíšne produkty, ako napríklad mlieko a mäso.
Šírenie aflatoxínov podporujú teplé a vlhké podmienky, aké sú v tropických a subtropických oblastiach.
Význam pre zdravie
Aflatoxíny sú pre človeka mimoriadne nebezpečné.
Ich požitie môže spôsobiť akútne aj chronické zdravotné problémy.
Akútna otrava, známa aj ako aflatoxikóza , môže viesť k poškodeniu pečene a v najhoršom prípade k smrti.
Chronická expozícia sa spája so zvýšeným rizikom rakoviny pečene a iných závažných ochorení .
Medzinárodná agentúra pre výskum rakoviny (IARC) klasifikovala aflatoxín B1 ako karcinogénny pre ľudí.
V nasledujúcich častiach sa budeme hlbšie zaoberať zdrojmi a výskytom aflatoxínov, súvisiacimi zdravotnými rizikami a metódami zisťovania a regulácie týchto nebezpečných látok.
Zdroje a výskyt aflatoxínu
Aflatoxíny sa nachádzajú v širokej škále potravín a predstavujú celosvetový problém, najmä v rozvojových a novo industrializovaných krajinách.
Hlavným zdrojom kontaminácie aflatoxínmi sú poľnohospodárske produkty napadnuté plesňami Aspergillus flavus a Aspergillus parasiticus.
Týmto plesniam sa darí najmä v teplom a vlhkom podnebí, čo podporuje kontamináciu v tropických a subtropických oblastiach.
Často postihnuté potraviny
Medzi najviac postihnuté potraviny patria orechy, najmä arašidy a pistácie, ako aj obilniny, napríklad kukurica a ryža.
Vzhľadom na zloženie živín a podmienky skladovania tieto výrobky poskytujú ideálne prostredie pre rast plesňových húb.
Podľa Organizácie pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) je aflatoxínmi postihnutých až 25 % celosvetovej úrody, čo má významný hospodársky dosah.
Koreniny, najmä paprika a korenie, sú tiež často postihnuté aflatoxínmi.
Proces sušenia a skladovania týchto produktov môže podporovať rast plesní Aspergillus.
V prípade živočíšnych produktov, ako je mlieko a mäso, môže ku kontaminácii dôjsť nepriamo, ak zvieratá konzumujú kontaminované krmivo.
Štúdie ukazujú, že aflatoxín M1, metabolit aflatoxínu B1, možno zistiť v mlieku dojníc, ktoré konzumovali kontaminované krmivo.
Faktory prostredia a podmienky skladovania
Šírenie aflatoxínov ovplyvňujú rôzne faktory prostredia.
Vysoké teploty a vlhkosť vzduchu poskytujú optimálne podmienky pre rast plesní Aspergillus.
Nesprávne skladovanie, ako napríklad nedostatočné vetranie a vysoká vlhkosť, môže tiež podporovať tvorbu aflatoxínov.
Štúdia Pretorijskej univerzity ukazuje, že správne sušenie a skladovanie výrobkov rozhodujúcim spôsobom prispieva k minimalizácii rizika kontaminácie.
Poznanie zdrojov a výskytu aflatoxínov je rozhodujúce pre vypracovanie účinných preventívnych a kontrolných opatrení.
V ďalších častiach sa budeme zaoberať zdravotnými rizikami spojenými s vystavením aflatoxínom a metódami na zisťovanie a reguláciu týchto nebezpečných látok.
Zdravotné riziká spojené s vystavením aflatoxínom
Zdravotné riziká spojené s vystavením aflatoxínom sú významné a rôznorodé.
Tieto toxické zlúčeniny môžu spôsobiť akútne aj chronické zdravotné problémy, ktoré sa líšia v závislosti od dávky a trvania expozície.
Akútne zdravotné riziká
Akútna aflatoxikóza vzniká, keď človek v priebehu krátkeho časového obdobia prijme vysokú dávku aflatoxínov.
Príznaky zahŕňajú nevoľnosť, zvracanie, bolesti brucha a závraty. V závažných prípadoch môže dôjsť k akútnemu poškodeniu pečene, žltačke a dokonca k smrti.
Podľa štúdie Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) boli akútne prepuknutia aflatoxikózy zdokumentované v krajinách ako Keňa a India, kde sú rozšírené nebezpečné podmienky skladovania a nedostatočný monitoring potravín.
Chronické zdravotné riziká
Chronické vystavenie aflatoxínom, dokonca aj pri nízkych hladinách, predstavuje významné zdravotné riziko.
Dlhodobé požitie môže viesť k vážnemu poškodeniu pečene a výrazne zvýšiť riziko vzniku rakoviny pečene.
Medzinárodná agentúra pre výskum rakoviny (IARC) klasifikuje aflatoxín B1 ako karcinogén skupiny 1, čo znamená, že je pre ľudí karcinogénny .
Štúdia amerického Národného inštitútu zdravia (NIH) ukazuje, že chronické vystavenie aflatoxínu môže tiež oslabiť imunitný systém a zvýšiť náchylnosť na infekčné ochorenia.
Účinky na deti a tehotné ženy
Deti a tehotné ženy sú obzvlášť ohrozené.
Deti, ktoré aflatoxíny prehltnú, môžu trpieť spomalením rastu a vývojovými poruchami.
Štúdia v Ghane ukázala, že deti s vysokou expozíciou aflatoxínom mali výrazne nižšiu rýchlosť rastu .
U tehotných žien existuje riziko, že aflatoxíny môžu poškodiť plod a viesť k potratom alebo vrodeným chybám. Zdravotné riziká spojené s vystavením aflatoxínom zdôrazňujú potrebu prísneho monitorovania a kontrolných opatrení.
V ďalších častiach sa budeme zaoberať metódami na zisťovanie a reguláciu týchto nebezpečných látok, ako aj stratégiami na prevenciu a zmiernenie kontaminácie.
Zisťovanie a meranie aflatoxínov v potravinách
Zisťovanie a meranie aflatoxínov v potravinách je rozhodujúcim krokom pri zabezpečovaní bezpečnosti potravín.
Na presnú identifikáciu a kvantifikáciu kontaminácie aflatoxínmi sú k dispozícii rôzne analytické metódy.
Tieto techniky sú nevyhnutné na overenie dodržiavania zákonných limitov a minimalizáciu zdravotných rizík.
Analytické metódy
Medzi najbežnejšie metódy analýzy aflatoxínov patrí vysokoúčinná kvapalinová chromatografia (HPLC) a enzýmová imunosorbčná analýza (ELISA).
Metóda HPLC sa vyznačuje vysokou presnosťou a citlivosťou.
Umožňuje separáciu a identifikáciu rôznych typov aflatoxínov vrátane aflatoxínu B1, B2, G1 a G2.
Štúdia Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín (EFSA) zdôrazňuje spoľahlivosť HPLC pri detekcii aflatoxínov v orechoch a obilninách. Testy ELISA ponúkajú lacnejšiu a rýchlejšiu alternatívu k HPLC.
Tieto testy využívajú protilátky na detekciu špecifických aflatoxínov.
Podľa štúdie amerického Úradu pre potraviny a liečivá (FDA) sú testy ELISA užitočné najmä na monitorovanie veľkého počtu vzoriek v krátkom čase.
Mobilné a prenosné zariadenia
Okrem laboratórnych metód nadobúdajú čoraz väčší význam mobilné a prenosné zariadenia na detekciu aflatoxínov.
Tieto zariadenia umožňujú rýchlu analýzu priamo na mieste, čo je výhodné najmä v poľnohospodárskych prevádzkach a pri kontrole potravín.
Jedným z príkladov je imunoanalýza s laterálnym prietokom, ktorá poskytuje výsledky len za niekoľko minút a nevyžaduje rozsiahle laboratórne vybavenie.
Validácia a zabezpečenie kvality
Validácia analytických metód je nevyhnutná na zabezpečenie presných a spoľahlivých výsledkov.
Medzinárodné normy, ako napríklad ISO 17025, špecifikujú požiadavky na testovacie laboratóriá s cieľom zabezpečiť kvalitu a konzistentnosť výsledkov testov.
Štúdia Medzinárodnej organizácie pre normalizáciu (ISO) zdôrazňuje význam metodickej validácie a pravidelnej kalibrácie prístrojov.
Presné zisťovanie a meranie aflatoxínov v potravinách tvorí základ pre účinné monitorovanie a kontrolné opatrenia.
V ďalšej časti sa bližšie pozrieme na regulačné normy a usmernenia v Nemecku.
Regulačné normy a usmernenia v Nemecku
V Nemecku platia prísne regulačné normy a usmernenia na kontrolu aflatoxínov v potravinách.
Tieto opatrenia majú zásadný význam pre ochranu verejného zdravia a minimalizáciu kontaminácie potravín.
Zákonné limity
Právny základ kontroly aflatoxínov v potravinách je stanovený v nariadení Európskej únie (ES) č. 1881/2006.
Toto nariadenie definuje maximálne prípustné množstvá aflatoxínov v rôznych kategóriách potravín.
Napríklad limitná hodnota pre aflatoxín B1 v arašidoch určených na priamu spotrebu je 2 μg/kg. Limitná hodnota pre súčet aflatoxínov B1, B2, G1 a G2 je 4 μg/kg.
Monitorovacie programy
Monitorovanie kontaminácie aflatoxínmi pravidelne vykonávajú orgány monitorujúce potraviny v spolkových krajinách.
Tieto orgány odoberajú vzorky od maloobchodníkov a z dovozu a analyzujú ich na prítomnosť aflatoxínov.
Podľa Spolkového úradu pre ochranu spotrebiteľa a bezpečnosť potravín (BVL) sú výsledky týchto monitorovacích programov rozhodujúce pre posúdenie bezpečnosti potravín a začatie opatrení v prípade prekročenia limitných hodnôt.
Kontroly dovozu
Osobitná pozornosť sa venuje aj kontrole dovozu z tretích krajín, najmä z regiónov s vysokým rizikom kontaminácie aflatoxínmi.
Výrobky ako orechy, korenie a sušené ovocie podliehajú prísnym dovozným kontrolám.
Tieto kontroly zahŕňajú kontroly dokumentov, ako aj fyzické kontroly a laboratórne analýzy.
Opatrenia v prípade prekročenia limitov
V prípade prekročenia limitov pre aflatoxíny sú potravinárske spoločnosti povinné okamžite prijať opatrenia.
Tieto opatrenia môžu zahŕňať stiahnutie dotknutých výrobkov z trhu, ich stiahnutie z predaja a informovanie spotrebiteľov .
Dodržiavanie týchto opatrení monitorujú a presadzujú príslušné orgány.
Výskum a ďalší vývoj
S cieľom ďalej minimalizovať riziko kontaminácie nemecká vláda podporuje výskum zameraný na boj proti aflatoxínom.
Cieľom projektov, ako napríklad "MycoSafe-South", je vyvinúť inovatívne metódy na zníženie obsahu mykotoxínov v potravinách a krmivách pre zvieratá a zvýšiť bezpečnosť v celom potravinovom reťazci. Prísne regulačné normy a nepretržité monitorovacie opatrenia v Nemecku zohrávajú kľúčovú úlohu pri minimalizácii vystavenia verejnosti aflatoxínom a pri zabezpečovaní bezpečnosti potravín.
Stratégie prevencie a zmierňovania kontaminácie aflatoxínmi
Kontrola a prevencia kontaminácie aflatoxínmi má zásadný význam pre zaistenie bezpečnosti potravín a minimalizáciu zdravotných rizík. Na zníženie kontaminácie v celom potravinovom reťazci možno účinne použiť rôzne stratégie.
správne poľnohospodárske postupy
Základný krok pri znižovaní množstva aflatoxínov sa začína na poli.
Zavádzanie správnej poľnohospodárskej praxe (GAP) zahŕňa výber odolných odrôd rastlín, správne striedanie plodín a používanie biologických kontrolných prostriedkov, ako sú antagonistické plesne, ktoré inhibujú rast druhov Aspergillus.
Zo štúdie Organizácie pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) vyplýva, že používanie GAP môže znížiť kontamináciu aflatoxínmi až o 80 %.
optimalizované podmienky zberu a skladovania
po zbere je rozhodujúce správne sušenie a skladovanie produktov.
Vlhkosť by sa mala udržiavať na minimálnej úrovni, aby sa zabránilo rastu plesní. Mechanické sušenie a používanie ventilačných systémov pomáha udržiavať nízku vlhkosť v skladoch.
Podľa štúdie Pretorijskej univerzity , udržiavanie optimálnych skladovacích podmienok môže výrazne znížiť mieru kontaminácie.
Biologické a chemické zásahy
Sľubné sú biologické metódy, ako napríklad používanie netoxických kmeňov Aspergillus, ktoré pôsobia ako konkurenti toxických kmeňov.
Chemické ošetrenie, ako napríklad použitie ozónu alebo organických kyselín, môže tiež potlačiť rast plesní a produkciu aflatoxínov.
Štúdia Medzinárodného inštitútu tropického poľnohospodárstva (IITA) zdôrazňuje účinnosť týchto metód.
Monitorovanie a odborná príprava
Pravidelné monitorovanie a odborná príprava poľnohospodárov a výrobcov potravín sú kľúčovými prvkami prevencie.
Prostredníctvom školení možno zainteresované strany v potravinovom reťazci vzdelávať o rizikách a metódach prevencie aflatoxínov. programy ako "MycoSafe-South" podporujú poľnohospodárov v rizikových oblastiach prostredníctvom školení a technickej pomoci.
Vzdelávanie spotrebiteľov
V neposlednom rade zohráva dôležitú úlohu aj vzdelávanie spotrebiteľov.
Informovaní spotrebitelia môžu prispieť k zníženiu kontaminácie aflatoxínmi nákupom certifikovaných a testovaných výrobkov.
Kampane a informačné programy môžu pomôcť zvýšiť povedomie o nebezpečenstve aflatoxínov. Kombinácia týchto stratégií môže účinne znížiť vystavenie aflatoxínom , čo povedie k bezpečnejším potravinám a lepším zdravotným výsledkom.
Bibliografia:
https://flexikon.doccheck.com/de/Aflatoxin
https://de.wikipedia.org/wiki/Aflatoxine
https:// www.laves.niedersachsen.de/startseite/lebensmittel/ruckstande_verunreingungen/ aflatoxin-content-of-various-foodstuffs-134526.html
https://www.lgl.bayern.de/ food/chemistry/mould toxins/aflatoxins/index.htm
https://www.ages.at/mensch/ ernaehrung-lebensmittel/rueckstaende-kontaminanten-von-a-bis-z/aflatoxine
https:// www.efsa.europa.eu/de/topics/topic/aflatoxins-food
https://utopia.de/ratgeber/aflatoxin-wiedas- fungal-poison-in-food-caught/
https://www.knauer.net/de/Lebensmittelanalyse-mit-HPLC/ analýza-mykotoxínov-a-aflatoxínov
Stante sa členom teraz
Ako člen budete dostávať ďalšie informácie a frekvencie na túto tému! Prihláste sa tu!
