Celosvetový tím popredných vedcov a lekárov sa spojil, aby napísal článok, ktorý naznačuje, že určité mikróby - špecifický vírus a dva špecifické druhy baktérií - sú hlavnou príčinou Alzheimerovej choroby. Ich práca, uverejnená online v prestížnom časopise Journal of Alzheimer's Disease, zdôrazňuje naliehavú potrebu ďalšieho výskumu - a čo je dôležitejšie, klinických skúšok antimikrobiálnych a súvisiacich látok na liečbu tejto choroby.
Táto dôležitá výzva na prijatie opatrení vychádza z podstatných publikovaných dôkazov o Alzheimerovej chorobe. Prelomový editoriál tímu sumarizuje množstvo údajov, ktoré sa týkajú týchto mikróbov, ale doteraz sa táto práca zväčša ignorovala alebo odmietala ako kontroverzná - napriek nedostatku dôkazov o opaku. V dôsledku toho boli návrhy na financovanie klinických štúdií zamietnuté napriek tomu, že za posledné desaťročie sa uskutočnilo viac ako 400 neúspešných klinických štúdií Alzheimerovej choroby založených na iných koncepciách.
Odpor voči mikrobiálnym koncepciám je podobný zúrivému odporu voči štúdiám spred niekoľkých rokov, ktoré ukázali, že vírusy spôsobujú určité typy rakoviny a že baktéria spôsobuje žalúdočné vredy. Tieto koncepty sa nakoniec ukázali ako platné, čo viedlo k úspešným klinickým skúškam a následnému vývoju vhodných liečebných postupov.
Profesor Douglas Kell z Chemickej fakulty Manchesterskej univerzity a Manchesterského inštitútu biotechnológie je jedným z autorov úvodníka. Tvrdí, že údajne sterilné červené krvinky obsahujú spiace mikróby, čo má vplyv aj na transfúziu krvi.
"Tvrdíme, že existujú nespochybniteľné dôkazy o tom, že Alzheimerova choroba má spiacu mikrobiálnu zložku a že ju možno prebudiť poruchou regulácie železa. Odstránenie tohto železa spomalí alebo zabráni kognitívnej degenerácii - nemôžeme naďalej ignorovať všetky dôkazy," povedal profesor Douglas Kell.
Profesorka Resia Pretoriusová z Pretorijskej univerzity, ktorá spolupracovala s Douglasom Kellom na úvodníku, povedala: "Prítomnosť mikroorganizmov v krvi môže zohrávať zásadnú úlohu aj ako pôvodca systémového zápalu, ktorý je charakteristickým znakom Alzheimerovej choroby - najmä zložka bakteriálnej bunkovej steny a endotoxín, lipopolysacharid. Okrem toho existuje dostatok dôkazov o tom, že to môže spôsobiť neurozápal a tvorbu amyloidových-β plakov."
Zistenia tohto úvodníka by mohli mať vplyv aj na budúcu liečbu Parkinsonovej choroby a iných progresívnych neurologických porúch.
Mikróby a Alzheimerova choroba
Sme výskumní pracovníci a lekári zaoberajúci sa Alzheimerovou chorobou (AD) alebo súvisiacimi témami a píšeme, aby sme vyjadrili svoje obavy, že určitý aspekt tejto choroby bol zanedbaný, hoci liečba založená na ňom by mohla spomaliť alebo zastaviť progresiu AD. Odvolávame sa na mnohé štúdie, najmä na ľuďoch, ktoré v etiológii Alzheimerovej choroby poukazujú na špecifické mikróby v mozgu starších ľudí, najmä na vírus herpes simplex typu 1 (HSV1), Chlamydia pneumoniae a rôzne typy spirochét. Boli opísané aj plesňové infekcie mozgu pri AD [5, 6], ako aj abnormálne mikróby v krvi pacientov s AD. Prvé pozorovania HSV1 v mozgu pacientov s AD boli zaznamenané takmer pred tromi desaťročiami]. Neustále rastúci počet týchto štúdií (v súčasnosti už asi 100 len o HSV1) si vyžaduje prehodnotenie koncepcie infekcie a AD.
AD sa spája so stratou neurónov a progresívnou synaptickou dysfunkciou, ktorú sprevádza ukladanie peptidu amyloidu-β (Aβ), štiepneho produktu prekurzora proteínu amyloidu-β (AβPP), a abnormálnych foriem proteínu tau, markerov, ktoré sa používajú ako diagnostické kritériá ochorenia. Tieto predstavujú markery AD, ale nie je známe, či sú príčinou alebo dôsledkom AD. Predpokladáme, že ide o indikátory infekčnej etiológie. Pri AD si ľudia často neuvedomujú, že mikróby môžu spôsobovať chronické aj akútne ochorenie, že niektoré mikróby môžu zostať v tele latentné a majú potenciál reaktivácie, ktorej následky sa môžu prejaviť roky po počiatočnej infekcii, a že ľudia môžu byť infikovaní, ale nemusia byť postihnutí, takže "kontroly", aj keď sú infikované, sú asymptomatické.
"Microbes and Alzheimer's" by Itzhaki, Ruth F.; Lathe, Richard; Balin, Brian J.; Ball, Melvyn J.; Träger, Elaine L.; Bullido, Maria J.Carter, Chris; Clerici, Mario; Cosby, S. Louise; Field, Hugh; Fulop, Tamas; Grassi, Claudio; Griffin, W. Sue T.; Haas, Jürgen; Hudson, Alan P.; Kamer, Angela R.; Kell, Douglas B.Licastro, Federico; Letenneur, Luc; Lövheim, Hugo; Mancuso, Roberta; Miklossy, Judith; Lagunas, Carola Otth; Palamara, Anna Teresa; Perry, George; Preston, Christopher; Pretorius, Etheresia; Strandberg, Timo; Tabet, Naji; Taylor-Robinson, Simon D.; and Whittum-Hudson, Judith A. in Journal of Alzheimer's Disease. Publikované online 8. marca 2016 doi:10.3233/JAD-160152