Ľudský organizmus je obývaný množstvom mikroorganizmov. Ak si predstavíme, že deväťdesiat percent buniek prevládajúcich v ľudskom tele nie je ľudského pôvodu, že naše ľudské telo pozostáva z približne 10 biliónov buniek a že len v dolnej časti črevného traktu sa nachádza približne 100 biliónov baktérií alebo jednobunkových rastlinných organizmov, potom máme približnú predstavu o tom, čo sa v našom tele každý deň deje.

Mikroorganizmy nachádzajúce sa v črevnom trakte sú zvyčajne účinné mikroorganizmy, bez ktorých sa telo len ťažko zaobíde.

Naše telo je však denne vystavené aj útokom vírusov a baktérií, ktorých cieľom je oslabiť alebo poškodiť ľudský organizmus.

V oblasti antiinfekčnej elektromedicíny rozlišujeme 3 rôzne elektromedicínske postupy na boj proti týmto patogénom:

• Súčasné indukčné postupy
• Frekvenčné postupy
• Indukcia silnými magnetickými impulzmi

Metóda prúdovej indukcie

Pri metóde prúdovej indukcie sa snažíme ovplyvniť relatívne malú oblasť tela, zvyčajne prechádzajúcu krv.

Použité prúdové napätie by malo byť také silné, že ho možno označiť takmer za alopatické, ale vlastné signály tela by sa nemali prekrývať.

Cieľom prúdu indukovaného do krvi je depolarizovať membránové potenciály patogénov v krvnej plazme. V priebehu tejto depolarizácie sa vonkajšia bielkovinová vrstva stáva nepoužiteľnou, čím sa zabráni spojeniu patogénov s bunkami organizmu.

Prúdový tok ovplyvňuje aj červené krvinky. Tie však účinok prúdu dobre prežívajú, pretože sú z elektrofyziologického hľadiska oveľa odolnejšie.

Postup indukcie prúdu možno nájsť v praktickom použití v Beckovom krvnom zapperi od Dr. Roberta Becka. Samotný Dr. Beck však svoje poznatky alebo teóriu elektrifikácie krvi založil na americkom patente 5 188 738 Dr. Kaaliho z roku 1993.

Beckov generátor z nášho internetového obchodu funguje na tomto princípe.

Frekvenčná metóda

Pri frekvenčnej metóde sa prúd vedie väčšou plochou tela, a to buď prostredníctvom ručných, alebo nožných elektród. Táto metóda spočíva v intenzívnej interakcii biologických (bunkové membrány, komunikácia buniek atď.) a technicky vyvolaných elektrických polí.

Keďže celý organizmus je vystavený rozptýlenému prúdovému napätiu, ovplyvňujú sa všetky bioelektrické životné procesy.

V prvom rade sa vplyvom všeobecného elektromagnetického poľa rozhodujúcim spôsobom zvyšuje priepustnosť membránových kanálov všetkých buniek, čo vedie k zvýšeniu priepustnosti, a tým aj k zvýšeniu rýchlosti metabolizmu.

Všetky prístupy Nicolu Teslu, Georgesa Lakhovského, Royal Rifeho a Hulda Clarka patria k princípu frekvenčnej metódy.

Z terapeutického hľadiska sa podľa princípu rezonancie využíva vlastná frekvencia parazita na zničenie príslušného druhu patogénu. To však predpokladá, že sa dá určiť aj presná frekvencia, ktorú potom následne môže frekvenčný terapeutický prístroj viesť aj do tela v presnom nastavení.

Ak sa presná frekvencia nedá určiť alebo ak sa postup javí ako príliš časovo náročný, môže sa pri postupe frekvenčnej terapie použiť aj frekvencia 33 kHz, ktorá podľa výsledkov výskumu spôsobuje ťažkosti väčšine parazitov.

Pri frekvenčnej metóde treba brať do úvahy, že prúd vedený do tela sa nie vždy dostane tam, kde má pôsobiť. V takýchto prípadoch (napr. črevá, kosti atď.) sa musí frekvenčná procedúra vykonávať pomocou prístrojov na plazmovú terapiu.

Indukcia silných magnetických impulzov

Na indukciu silných magnetických impulzov sa používa tzv. magnetický pulzátor.

Pri prenikaní magnetického impulzu do tela sa vytvárajú elektrické vírové polia, ktoré analogicky k slabému prúdu indukovanému do krvného obehu postačujú na devitalizáciu mikroorganizmov.

Túto formu protiinfekčnej elektromedicíny odporúča Dr. Robert Beck aj ako doplnok k Beckovmu krvnému zapperu, pretože patogény sa môžu usadiť aj mimo krvného obehu, a preto ich nemožno zasiahnuť len krvným zapperom.

Príklad:
V lymfatických uzlinách sa nachádzajú zárodočné formy, ktoré sa do krvného obehu dostávajú až v neskoršom štádiu. Krvný zapper by ich v súčasnosti nedosiahol. Ošetrením magnetickými impulzmi sa tieto zárodočné formy devitalizujú vopred, t. j. v lymfatických uzlinách, a zlikvidujú sa ako "bielkovinový odpad".