Čo je Bacillus anthracis?
Bacillus anthracis je baktéria, ktorá spôsobuje antrax. Táto baktéria patrí do skupiny grampozitívnych baktérií a je členom čeľade Bacillaceae. S obvodom približne 1 x 4 mikrometre je pôvodca antraxu pomerne veľká, aeróbna, nepohyblivá tyčinkovitá baktéria a prenáša sa najmä prostredníctvom svojich koncových spór.
Kto objavil patogén Bacillus anthracis?
Patogén Bacillus anthracis objavil Aloys Pollender v roku 1849. Pollender ako prvý identifikoval antraxové tyčinky v krvi infikovaných zvierat. Až v roku 1876 sa Robertovi Kochovi podarilo patogén rozmnožiť ako prvú bacilovú kultúru a identifikovať jeho význam pri prenose a rozvoji antraxu. Kochovi sa tiež podarilo zistiť spóry pôvodcu antraxu. Louis Pasteur vyvinul v roku 1881 prvú vakcínu proti antraxu a otestoval ju v rozsiahlom experimente na ovciach. Až v roku 2002 sa podarilo kompletne sekvenovať genóm patogénu Bacillus anthracis.
Antrax ako biologická zbraň
Počas druhej svetovej vojny boli na ostrov Gruinard v Škótsku zhodené bomby naplnené patogénom Bacillus anthracis. Uvoľnené aerosóly umožnili šírenie spór, po ktorom pokusné zvieratá na ostrove uhynuli na antrax. Spóry sa zistili aj po desaťročiach, preto sa miesto muselo rozsiahlo dekontaminovať.
Po druhej svetovej vojne podpísali rôzne štáty vrátane Ruska takzvaný Dohovor o biologických zbraniach. Napriek tomu to nezastavilo Rusko, resp. vtedajší Sovietsky zväz, v realizácii programu výskumu biologických zbraní. Pri nehode v Sverdlovsku v roku 1979 sa uvoľnil prášok so spórami vhodný na výrobu zbraní, čo malo za následok smrť desiatok ľudí. Nehoda bola ututlaná, kým sa patológom nepodarilo dokázať, že patogén nebol prirodzeného pôvodu. Až v roku 1992 sa vtedajší ruský prezident Boris Jeľcin oficiálne vyjadril k incidentu a prisľúbil zastaviť všetky aktívne programy biologických zbraní.
Pokiaľ ide o možný medzinárodný teroristický útok, správy o ňom sa v tlači hromadili od konca 90. rokov. v roku 2001 zomrelo v dôsledku série útokov v Spojených štátoch päť ľudí. Prišli do kontaktu s listami obsahujúcimi spóry antraxu.
Ako sa prenáša patogén Bacillus anthracis?
Vo forme spór môže patogén Bacillus anthracis zostať v pôde desiatky rokov. Akonáhle bylinožravé cicavce, ako sú ovce, hovädzí dobytok alebo ošípané, prehltnú patogén prostredníctvom krmiva, pomnoží sa v organizme zvieraťa a vedie k jeho smrti. Dokonca aj v mŕtvole zvieraťa sa patogén Bacillus anthracis môže naďalej množiť a prejde späť do štádia spór, len čo sa situácia pre množenie stane nepriaznivou. Aby sa zabránilo prenosu pôvodcu antraxu, uhynuté zvieratá infikované patogénmi Bacillus anthracis sa preto nesmú zakopávať a musia sa povinne spaľovať z infekčných dôvodov, pretože v súčasnosti je známe, že samotné spóry môžu dlho prežívať v srsti a/alebo na koži zvierat.
Koho obzvlášť ohrozuje patogén Bacillus anthracis?
Epidémie antraxu sú takmer vždy spojené so spracovaním živočíšnych produktov alebo chovom zvierat. Kožiarky, kožušníci, ale aj dojiči a veterinári preto patria medzi profesijné skupiny ohrozené patogénom Bacillus anthracis. Antrax je preto uznanou chorobou z povolania u mäsiarov, poľnohospodárov a veterinárov. K prenosu antraxu z človeka na človeka zvyčajne nedochádza.
Ako sa prejavuje infekcia antraxom?
Lekári rozlišujú nasledujúce typy antraxu, podľa ktorých sa líšia možné príznaky ochorenia:
- Pľúcny antrax:vzniká po vdýchnutí prachu a/alebo aerosólov obsahujúcich spóry a v priebehu niekoľkých dní sa pokúša o bronchopneumóniu. Prejavuje sa vysokou horúčkou, krvavým kašľom a hypoxiou (nedostatočné zásobovanie organizmu kyslíkom). Bronchopneumónia je smrteľná po 2 až 3 dňoch.
- Kožný antrax:vzniká po priamom kontakte kože s infikovaným materiálom. Kožný antrax sa prejavuje vytvorením papuly a následným vznikom vredu, ktorý je charakterizovaný čiernym chrastou.
- Črevný antrax:vzniká konzumáciou surového mäsa z infikovaných zvierat a vyskytuje sa pomerne zriedkavo.
- Antraxová sepsa:má rôzne klinické prejavy antraxového ochorenia a je zvyčajne smrteľná v dôsledku komplikácií cez krvný obeh.
Ako sa diagnostikuje antrax?
Pri podozrení na antrax sa pacient vyšetrí na prítomnosť patogénu Bacillus anthracis vykonaním TSB bujónu. Patogén sa v grampozitívnom farbení prejavuje ako grampozitívny. Charakteristické pre Bacillus anthracis sú jeho nepravidelné okraje kolónií. Tie sa môžu javiť ako medúzovité výbežky.
Je infekcia antraxom u ľudí vo všeobecnosti smrteľná?
Na nakazenie sa antraxom je potrebné veľké množstvo spór. Okrem toho sa ochorenie dá pomerne dobre a úspešne liečiť penicilínom. Okrem toho možno podávať aj ciprofloxacín, erytromycín alebo tetracyklíny. podobne ako pri iných patogénoch však existuje aj nebezpečenstvo, že baktéria môže byť geneticky modifikovaná, čím sa stáva potenciálne nebezpečnejšou.
Podľa § 7 zákona o ochrane pred infekciami sa akútna infekcia antraxom musí v Nemecku hlásiť. Povinnosť hlásenia sa tu týka predovšetkým laboratórií. Vo Švajčiarsku existuje povinnosť hlásiť infekciu antraxom podľa zákona o epidémiách.
Ako sa dá infekcii predísť?
Infekcii antraxom možno predísť užívaním tetracyklínov a ciprofloxacínu. Tie sa užívajú počas 60 dní. Okrem toho sa môžu predpísať antitoxíny, napríklad vo forme monoklonálnych protilátok. V súčasnosti bola schválená vakcína na profylaxiu antraxu, ktorá sa odporúča predovšetkým pre vysoko rizikové skupiny a v endemických oblastiach.