Čo je Bartonella clarridgeiae?

Bartonella clarridgeiae pochádza z rodu Bartonella a je gramnegatívna baktéria. Tento patogén bol prvýkrát izolovaný v Spojených štátoch . Je to zoonotický patogén, t. j. baktéria, ktorá sa môže prirodzene prenášať medzi ľuďmi a inými stavovcami. Patogén Bartonella clarridgeiae môže spôsobiť tzv. chorobu mačiek. Blchy mačiek sa preto považujú za hlavných prenášačov Bartonella clarridgeiae.

Ako bol izolovaný patogén Bartonella clarridgeiae?

Patogén Bartonella clarridgeiae bol izolovaný zo vzoriek krvi infikovaných mačiek pomocou extrakcie DNA. Pomocou vnorenej PCR bolo možné zistiť DNA baktérií Bartonella . U jedného človeka sa sérologickým testom preukázalo, že patogén Bartonella clarridgeiae bol príčinou rozvoja ochorenia mačiek. Baktériu bolo možné identifikovať na základe sekvenčnej analýzy fragmentov génov amplifikovaných PCR.

Ako sa patogén Bartonella clarridgeiae prenáša na človeka?

Mačka infikovaná patogénom Bartonella clarridgeiae môže preniesť infekciu na človeka prostredníctvom poškriabania alebo uhryznutia. Je tiež možné, že mačacia blcha, ktorá funguje ako vektor, priamo infikuje človeka. Je to však oveľa menej časté. Prenos patogénu Bartonella clarridgeiae z človeka na človeka zatiaľ nebol pozorovaný.

K akým klinickým obrazom môže viesť infekcia patogénom Bartonella clarridgeiae u človeka?

Bartonella clarridgeiae je podozrivá zo spôsobenia niektorých prípadov takzvanej choroby mačiek (CSD) u ľudí, ktorú infikovaná mačka môže preniesť na človeka poškriabaním alebo uhryznutím. Vo väčšine prípadov je choroba mačiek u ľudí benígna a spontánne sa hojí. U ľudí so zníženou imunitou však môže mať ochorenie aj ťažký priebeh. V takom prípade je potrebná antibiotická liečba . Ochorenie mačky je pomerne zriedkavé.

Aké sú príznaky choroby mačiek u ľudí?

Choroba mačiek spôsobuje u ľudí veľmi rozdielne príznaky, z ktorých niektoré sú pomerne nešpecifické:

• prechodná horúčka,
• Opuch lymfatických uzlín (lymfadenopatia),
• Abscesy v rôznych orgánoch,
• Infekcia vnútornej výstelky srdca (endokarditída),
• centrálne nervové príznaky.

 
Je preto vhodné nechať si príznaky objasniť u lekára , najmä ak je v domácnosti mačka alebo ak má človek podozrenie, že sa nakazil mačacou chorobou. Infekcia Bartonelle clarridgeiae u ľudí môže byť v mnohých prípadoch aj bezpríznaková a môže aj spontánne vymiznúť bez liečby.

Ako sa choroba mačiek diagnostikuje u ľudí?

Na to, aby bolo možné diagnostikovať chorobu mačiek, je potrebná vzorka krvi a krvný test. Ak bol ľudský organizmus v kontakte s patogénom Bartonella, vytvoril si špecifické protilátky proti baktérii, ktoré možno zistiť v krvi. Pomocou špeciálnych postupov je v súčasnosti dokonca možné zistiť patogén Bartonella vo vzorkách krvi alebo tkanív.

Okrem vzorky krvi je možné patogén Bartonella kultivovať aj z vzorky krvi. Takzvaná kultivácia má však tú nevýhodu, že výsledok je k dispozícii až po niekoľkých týždňoch. V niektorých prípadoch môže byť potrebné odobrať aj vzorku tkaniva (biopsiu) z opuchnutej lymfatickej uzliny, aby bolo možné stanoviť spoľahlivú diagnózu.

Ako sa lieči choroba mačiek u ľudí?

Vo väčšine prípadov si choroba mačiek nevyžaduje vôbec žiadnu liečbu , najmä preto, že je často bezpríznaková. Ak sa vyskytnú príznaky, ako je horúčka alebo bolesť, bežné lieky proti bolesti, ako je ibuprofén, ale aj chladivé obklady opuchnutých lymfatických uzlín môžu zmierniť príznaky. Ak príznaky trvajú dlhšie alebo sú príznaky veľmi závažné, lekár môže predpísať aj antibiotiká, aby skrátil priebeh ochorenia.

Aké komplikácie môže mať infekcia Bartonella clarridgeiae u ľudí?

V mnohých prípadoch je choroba mačiek u ľudí neškodná. Komplikácie sa vyskytujú len vtedy, ak pôvodcovia Bartonella infikovali srdce, pľúca alebo kosti a spôsobili tu zápal . Keďže baktérie Bartonella napádajú aj červené krvinky, môže dôjsť k ich zničeniu. Ak sa patogény Bartonella clarridgeiae v krvi príliš rozmnožili, zvyšuje sa riziko otravy krvi, tzv. sepsy, a anémie. Keďže sepsa môže nadobudnúť život ohrozujúce rozmery , musí ju okamžite liečiť lekár.

U ľudí so zníženou imunitou, ako sú napríklad pacienti s HIV, môžu pôvodcovia Bartonella vyvolať tzv. bacilárnu angiomatózu. V tomto prípade sa baktérie množia v najmenších cievach kože, ale môžu preniknúť aj do orgánov. Obzvlášť často sú postihnuté pečeň, slezina a/alebo oči . Osobitným spôsobom však môžu byť postihnuté aj limfatické uzliny a nervový systém u ľudí so zníženou imunitou . Jedným z príznakov prítomnosti bacilárnej angiomatózy je rast drobných krvných ciev. Tie sa potom objavujú pod kožou ako malé tmavočervené alebo fialové uzlíky a objavujú sa buď jednotlivo, alebo v skupinách. Je možné, že sa rozšíria po celom tele a v priebehu ochorenia prasknú. V takom prípade dochádza ku krvácaniu a zápalom. V prípade, že sa na pečeni vytvoria malé krvné cievy , môžu sa v niektorých prípadoch vytvoriť aj malé dutinky naplnené krvou, tzv. cysty.

Ako sa dá ochoreniu mačiek predchádzať?

Pri domácich mačkách treba dbať na to, aby zviera nemalo blchy . Platí to najmä vtedy, ak ide o mačku , ktorá má prístup do vonkajšieho prostredia. Treba sa vyhýbať aj kontaktu s divokými mačkami . Ľudia s poruchami imunity by sa mali od mačiek radšej úplne vzdialiť, aby sa vyhli infekcii.