Metóda elektrifikácie krvi podľa Dr. Roberta C. Becka
Dr. Robert C. Beck je vynálezcom metódy elektrifikácie krvi, ktorú ako americký patent zaregistrovali Steven Kaali a Peter Schwolsky. Jeho vynález siaha k výskumnej práci Dr. Huldy Clarkovej a Dr. Roberta J. Thiela. Beckova metóda elektrifikácie krvi.
Vychádza z predpokladu, že parazity, baktérie, vírusy a huby sú paralyzované malým prúdovým impulzom 50 až 100 mikroampérov. To znamená, že patogény už nie sú schopné infikovať telu vlastné bunky a imunitný systém ich môže vo veľmi krátkom čase zlikvidovať.
Ako presne funguje Beckova elektrifikácia krvi, t. j. jeho legendárny zapper, sa dozviete v tomto článku.
Patent USA s číslom 5188738
Beckov zapper je založený na metóde elektrifikácie krvi, ktorú si patentovali doktor Kaali a Schwolsky.
Dňa 14. marca 1991 títo dvaja lekári oznámili svoj objav v boji proti vírusom a baktériám na "Prvom medzinárodnom sympóziu o kombinovanej liečbe".
Ich metóda elektrifikácie krvi spočívala v elektrickom toku cez Petriho misku, ktorý mal dostatočne očistiť krv od baktérií, vírusov, parazitov a/alebo húb a zneškodniť tieto patogény pre zdravé bunky.
Aby sa zabránilo poškodeniu biologickej funkcie krvi alebo iných tekutín, optimálny elektrický tok by mal byť medzi 50 a 100 mikroampérmi.
Na kongrese Dr. Kaali a Schwolsky oznámili, že sa im podarilo znížiť infekčnosť vírusov AIDS až o 95 % prostredníctvom tzv. elektrifikácie krvi.
Hoci schválenie patentu zvyčajne trvá roky, metóda elektrifikácie krvi bola schválená len za deväť mesiacov, pretože jej spôsob účinku bol presvedčivý.
Výskumný základ metódy elektrifikácie krvi podľa Dr. Becka
Beck sa o americkom patente Kaaliho a Schwolského dozvedel až po rokoch a vyskúšal metódu elektrifikácie krvi.
Ale zatiaľ čo Kaali a Schwolsky používali na svoju liečbu jednosmerné napätie, Beck vo svojich štúdiách zistil, že rovnaký výsledok môže dosiahnuť aj pomocou štvorcového napätia s frekvenciou 3,92 Hz.
Ďalším zásadným rozdielom bolo, že Kaali musel implantovať takzvaný zapper s malou batériou a dvoma malými elektródami priamo do tepny na ruke alebo nohe pacienta.
To bolo nielen veľmi nákladné, ale aj nepohodlné, najmä preto, že postup sa musel opakovať pri každom novom umiestnení elektród. Beck preto upravil Kaaliho patent tak, aby mohol umiestniť elektródy priamo na kožu pacienta.
Vynález krvného zappera podľa Becka siaha aj k podrobnej štúdii tzv. zappera, ktorú vykonala Dr. Hulda Clarková.
Clark.zapper je súčasťou jej frekvenčnej terapie. Clarková podobne ako Beck predpokladala, že parazity, baktérie a vírusy, t. j. možné príčiny chorôb, možno zabiť elektrickými impulzmi.
Zapper, tzv. frekvenčný generátor, má na parazity pôsobiť elektrickými šokmi, a tak ich zabíjať.
Dr. Beck pri svojich štúdiách so zapperom zistil, že prúdenie prúdu, t. j. zelektrizovanie krvi, je dôležitejšie ako frekvencia.
V tomto ohľade sa Beckov zapper líši aj od zappera Dr. Huldy Clarkovej.
Kým ten pracuje s vysokou frekvenciou 1 kHz až 1 MHz, "Beck-Zapper" pracuje len s polovičnou Schumannovou frekvenciou 3 920 Hz. Beck sa domnieva, že čím nižšia frekvencia, tým väčšia absorpcia prúdu, t. j. tým účinnejšia terapia.
Beckov zapper, ktorý pracuje s frekvenciou 3,92 Hz, je tiež v súlade s vlastným rytmom tela, a preto nie je spúšťačom stresu.
Keďže Beck zapper pracuje s vyšším napätím (27 V) ako Clarkov zapper (9 V), pripája sa priamo na pulznú žilu a nedrží sa v rukách. Beckzapper funguje takto:
- S "nepriateľom v krvi", ako Beck nazval parazity, vírusy a baktérie, sa bojuje miernym elektrickým prúdom medzi 50 a 100 mikroampérmi pri polovičnej Schumannovej frekvencii 3,92 Hz.
- Počas elektrifikácie krvi sa pridáva koloidné striebro, aby sa zabránilo sekundárnej infekcii. Koloidné striebro znamená extrémne malé častice striebra rozpustené vo vode, ktoré sú udržiavané v suspenzii molekulami vody. Hoci sa koloidné striebro tešilo veľkému významu v medicíne už pred stovkami rokov, so zavedením antiobiotík upadlo do zabudnutia a až v posledných rokoch bolo postupne znovuobjavené.
- Predpokladá sa, že silné magnetické impulzy transportujú patogény z lymfatického systému späť do krvného obehu, kde ich potom môže imunitný systém eliminovať.
Keďže americký zdravotnícky úrad FDA krvný zapper podľa doktora Becka neschválil, Beck na dva roky opustil USA.
V zahraničí vyskúšal svoju metódu na pacientoch s vírusovými ochoreniami.
Tieto osoby liečil 1 až 2 hodiny denne počas 5 až 8 týždňov. Podarilo sa mu dokázať, že jeho pacienti sa po presnej aplikácii prístroja na elektrizovanie krvi stali bez vírusov a bez príznakov.
Zistil však aj to, že niektorí z jeho pacientov po niekoľkých mesiacoch opäť ochoreli na ten istý vírus. Po ďalších štúdiách si uvedomil, že opakované infekcie boli spôsobené pretrvávajúcimi vírusmi v lymfatickej tekutine.
Z lymfatickej tekutiny sa vírusy vracali do krvného obehu, kde znovu infikovali bunky a množili sa, čo spôsobovalo opakované príznaky choroby. Beck potom vynašiel ďalšie zariadenie, takzvaný magnetický pulzátor.
Ten pomocou magnetických impulzov vytváral elektrický tok, ktorý vyvolával kontrakcie v lymfatických kanálikoch.
To si vynútilo pohyb lymfy, čo malo za následok vytlačenie mikróbov späť do krvného obehu, kde mohli byť elektrifikované. Beck použil Magnetpluser u niektorých pacientov v kombinácii s krvným elektrizátorom a dosiahol prekvapivo pozitívne výsledky.
Parazity ako patogény
Podobne ako doktorka Hulda Clarková aj doktor Beck predpokladal, že za vznik chorôb sú zodpovedné parazity. Beck sa tiež domnieval, že parazity v krvi obmedzia dĺžku ľudského života na 70 až 80 rokov. Dr. Beck bol sám presvedčený o účinnosti svojho zappera a schudol s ním 60 kg. Tento úbytok hmotnosti vysvetľoval tým, že parazity predtým spotrebovali veľkú časť živín, čo mu spôsobovalo neustály hlad. Okrem toho Beckovi výrazne klesol krvný tlak a hladina cukru v krvi. Vo veku takmer 70 rokov sa mu tiež vrátila celá hlava vlasov. Beck všetky tieto výhody pripisoval svojmu zapperu, čo mohol dokázať po trojtýždňovej liečbe krvným testom metódou tmavého poľa: Jeho krvný obraz bol perfektný.
Krvný zapper sa však dá účinne použiť nielen proti parazitom, ale pomáha aj pri herpetických ochoreniach, AIDS, ovčích kiahňach, pľúcnych vredoch, leukémii a iných druhoch rakoviny, ako aj pri chronickom únavovom syndróme, cukrovke, chrípkových infekciách, astme a gastritíde. Stručne povedané, krvný zaper dokázal liečiť mnohé choroby, ktoré sa zvyčajne považujú za nevyliečiteľné.
Účinnosť Beckzapperu z pohľadu odborníka
Beckzapper sťažuje hromadenie parazitárnych a mikrobiálnych patogénov v krvi a lymfe.
Podávaním malých elektrických šokov sa oslabuje virulencia širokej škály patogénov tým, že sa otupujú a znehodnocujú ich bielkovinové vrstvy, ktoré im umožňujú spojenie s organickými bunkami.
Vedcom sa podarilo preukázať, že elektrifikácia krvi je veľmi účinná pri zbavovaní krvnej plazmy hubových infekcií (hniezd Candida) a karcinómových prvokov.
Ak sa krv pravidelne elektrifikuje, imunitný systém pacienta sa môže oslobodením od týchto patogénov výrazne posilniť.
Ako sa Beckzapper aplikuje?
Beck odporúča vykonávať elektrizáciu krvi počas 3 až 6 týždňov denne po dobu dvoch hodín, v prípade potreby aj dlhšie.
Beckzapper sa môže nosiť v náprsnom vrecku alebo na opasku.
Katóda a anóda by mali byť umiestnené tam, kde prúdi krv a kde je cítiť pulz.
Môže to byť napríklad na zápästí alebo na nohách.
Pre čo najväčšiu voľnosť pohybu počas liečby sa odporúča "miniZAP".
Ide o zapper veľkosti zápalkovej škatuľky, ktorý sa dá pohodlne nosiť na zápästí.
Metódu elektrifikácie krvi môže vykonávať ktokoľvek. Pri používaní krvného zappera nie sú známe žiadne vedľajšie účinky.
Ako sa môže Beckzapper používať u pacientov s rakovinou?
Dr. Alfons Weber predstavil výskum, podľa ktorého je väčšina prípadov rakoviny spôsobená nadmerným mikrobiálnym napadnutím krvných buniek.
Podľa zistení profesora Pappa to zasa môže byť spôsobené príliš nízkym energetickým stavom.
Použitím elektroliečby možno preto dosiahnuť značné úspechy pri liečbe najmä parazitárnych a energetických rakovinových ochorení.
Používanie Beckzappera u pacientov s rakovinou by malo byť nepretržité.
Podľa Dr. Webera sa karcinómové prvoky nachádzajú v krvných bunkách a požierajú tu hemoglobín.
Na karcinómové prvoky v krvných bunkách nemá zvýšený tok prúdu v krvnej plazme spočiatku takmer žiadny vplyv.
Až keď sa príslušná krvná bunka vyprázdni, karcinómové prvoky opustia krvnú bunku a hľadajú si novú.
Keď sa karcinómové prvoky dostanú mimo krvnej plazmy, môžu byť zlikvidované nepretržitým prúdovým náporom Beckzappera.
Týmto spôsobom nemôžu byť nové krvné bunky napadnuté na prvom mieste.
Kontinuálna aplikácia Beckzappera, prípadne v kombinácii s generátorom magnetických impulzov s kolodiovým striebrom, môže výrazne znížiť počet prvokov.