Čo je glioblastóm?

Glioblastóm je najčastejší typ zhubného nádoru mozgu, ktorý vzniká z podporných buniek v mozgu. Glioblastóm sa zvyčajne vyvinie v krátkom čase a môže sa vyskytnúť kdekoľvek v mozgu. Glioblastóm sa dá podľa možnosti úplne odstrániť chirurgickým zákrokom a následne liečiť rádioterapiou alebo chemoterapiou, ale je nevyliečiteľný. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) preto glioblastóm klasifikuje aj ako nádor IV. stupňa, a teda ako najzávažnejší nádor mozgu. Glioblastóm vzniká väčšinou u dospelých vo veku od 50 do 70 rokov, hoci príslušné rizikové faktory, ktoré prispievajú k vzniku glioblastómu, nie sú lekárskym odborníkom stále známe.

Ako častý je glioblastóm?

V priemere je pravdepodobnosť vzniku glioblastómu vyššia u mužov ako u žien. Približne u troch z každých 100 000 ľudí sa každý rok vyvinie glioblastóm, čo z tohto typu nádoru mozgu robí najčastejší glióm a najčastejší primárny zhubný nádor mozgu u dospelých. Gliómy sa môžu vyskytovať v zoskupeniach, najmä v rámci rodiny, a majú vysokú pravdepodobnosť, že sa v priebehu prvého roka po stanovení diagnózy zopakujú.

Ako sa glioblastóm vyvíja?

Glioblastóm sa vyvíja z tzv. gliových buniek, ktoré sa pravidelne obnovujú podobne ako iné bunky. V tomto procese sa môžu vyskytnúť chyby, ktoré môžu viesť k nekontrolovanému rastu buniek. Glioblastóm zvyčajne vyrastie vo veľmi krátkom čase v jednej mozgovej hemisfére a odtiaľ sa šíri cez bar do druhej mozgovej hemisféry. Jeho tvar pripomína motýľa. Glioblastióm sa preto nazýva aj "motýlí glióm".

Čo spôsobuje glioblastóm?

Lekári zatiaľ nedokázali presne určiť príčinu vzniku glioblastómu. Je však isté, že niektoré dedičné ochorenia, ako napríklad neurofibromatóza (NF), tuberózna skleróza, Turcotov syndróm, Lynchov syndróm a Li-Fraumeniho syndróm, môžu zvyšovať riziko vzniku glioblastómu. Radiačná expozícia, prípadne spôsobená rádiofrekvenčnými poľami, alebo ktorej bol pacient vystavený v priebehu rádioterapie, môže tiež podporiť vznik glioblastómu.

Aké sú rôzne formy glioblastómu?

Nádorové bunky glioblastómu pozostávajú z buniek centrálneho nervového systému (gliových buniek), ktoré preberajú rôzne funkcie. Lekári rozlišujú medzi primárnou a sekundárnou formou nádoru v závislosti od toho, ako sa vyvíja:

• Primárny glioblastóm: vzniká v priebehu niekoľkých týždňov zo zdravých gliových buniek a vyskytuje sa častejšie ako sekundárny glioblastóm. Primárny glioblastóm vzniká hlavne u starších ľudí medzi šiestym a siedmym desaťročím života.
• Sekundárny glioblastóm: vzniká z nádoru mozgu nižšieho stupňa, a preto je konečným štádiom dlhšie trvajúceho nádoru mozgu. Sekundárny glioblastóm postihuje najmä ľudí vo veku od 40 do 60 rokov.

Aké sú príznaky glioblastómu?

Presné príznaky glioblastómu závisia od lokalizácie nádoru mozgu. Vo všeobecnosti možno povedať, že glioblastóm spôsobuje bolesti hlavy, ktoré sa vyskytujú najmä v noci a ráno. Môžu byť sprevádzané nevoľnosťou a vracaním. Príznakmi glioblastómu môžu byť aj poruchy reči alebo epileptické záchvaty, dokonca aj kóma. Na všetkých týchto príznakoch je nápadné, že rýchlo naberajú na intenzite, čo je spôsobené tým, že glioblastóm sa vyvinie len v priebehu niekoľkých týždňov a rýchlo rastie. Mozog sa nedokáže tak rýchlo prispôsobiť meniacim sa tlakovým podmienkam, preto sa zdravotný stav pacienta vo veľmi krátkom čase zhoršuje a zhoršuje.

Ako sa glioblastóm diagnostikuje?

Diagnózu glioblastómu zvyčajne stanoví neurológ. Po odobratí anamnézy a vykonaní fyzikálneho vyšetrenia neurológ zvyčajne vykoná neurologické a neuropsychologické vyšetrenie pomocou zobrazovacích metód, ako je magnetická rezonancia (MRI), počítačová tomografia (CT) a/alebo pozitrónová emisná tomografia (PET) lebky. Cieľom je tu čo najpresnejšie určiť nádor mozgu, aby sa vytvorili čo najlepšie podmienky na liečbu.

Ako sa glioblastóm lieči?

Aby sa zvýšili šance pacienta na prežitie, lekár sa vždy zameria na úplné odstránenie glioblastómu bez toho, aby spôsobil trvalé neurologické poškodenie, ako je ochrnutie alebo poruchy reči. Lekári to označujú ako radikálnu operáciu, tzv. resekciu. Po nej zvyčajne nasleduje ožarovanie a/alebo chemoterapia. V niektorých prípadoch prichádzajú do úvahy aj takzvané nádorové terapeutické polia (TTF). Ide o liečbu pomocou striedavých elektrických polí, ktoré majú potlačiť rast glioblastómu. To, ktorá liečebná metóda sa použije, vždy závisí od veku pacienta, jeho celkového zdravotného stavu a charakteristiky nádoru.

Ak nádor po ukončenej liečbe regreduje alebo ak glioblastóm napriek liečbe naďalej rastie, lekár môže individuálne rozhodnúť o novom chirurgickom zákroku a/alebo ožarovaní alebo chemoterapii. Môže sa tiež zvážiť, či je možné použiť iné lieky.

Okrem toho je možné aj to, že pacient spolu s ošetrujúcim lekárom rozhodne, že glioblastóm sa už nebude cielene liečiť, ale namiesto toho sa zmiernia fyzické príznaky a zostávajúci čas života sa bude formovať čo najlepšie. Lekári túto formu paliatívnej starostlivosti označujú ako "najlepšiu podpornú starostlivosť". Okrem liečby zmierňujúcej bolesť sa pacientovi (a jeho príbuzným) poskytuje aj psychologická a duchovná starostlivosť.

Aká je prognóza glioblastómu?

Glioblastóm je nevyliečiteľný. Priemerná dĺžka života aj po operácii a následnej rádioterapii a chemoterapii je o niečo viac ako jeden rok a vždy závisí od celkového zdravotného stavu pacienta a štádia nádoru. Ak sa podarí odstrániť 80 % glioblastómu alebo ak zostane menej ako 5 cm nádoru, pacient už má výhodu prežitia.