Preskočiť na hlavný obsah

Čo je lymfogranuloma venereum?

Lymfogranulóm venereum je klasické pohlavné ochorenie a patrí medzi špeciálnu formu genitálnej chlamýdiovej infekcie. Ochorenie je rozšírené najmä v tropických oblastiach, ale v západných krajinách sa vyskytuje skôr zriedkavo. Lymphogranuloma venereum je tvorená špeciálnymi podskupinami patogénu Chlamydia trachomatis . Ochorenie sa vyskytuje najmä v tropických oblastiach, ale v západných krajinách je skôr zriedkavé. Ľudia vo veku od 20 do 30 rokov sú nakazení týmto ochorením s nadpriemernou frekvenciou.

Ako sa prenáša lymfogranuloma venereum?

Pôvodca chlamýdií sérotypov L1 až L3, ktorý je zodpovedný za vznik lymfogranuloma venereum, sa prenáša prostredníctvom pohlavného styku. Je tiež možné, že matka trpiaca lymfogranuloma venereum nakazí počas pôrodu svoje novorodené dieťa týmto ochorením. Pôvodca Chlamydia je baktéria, ktorá je citlivá na sucho a chlad a množí sa vo vnútri buniek.

Ako sa môžete chrániť pred lymphogranuloma venereum?

Pred lymphogranuloma venereum sa môžete chrániť používaním kondómu. Používanie kondómu chráni rovnako počas vaginálneho, análneho a/alebo orálneho pohlavného styku a malo by sa používať pred , najmä ak sa sexuálny partner často mení .

Aké sú príznaky lymfogranuloma venereum?

Typickými príznakmi lymfogranuloma venereum sú hnisavé zápaly lymfatických uzlín, ktoré často spôsobujú bolesť a horúčku. Lymfogranuloma venereum prebieha v rôznych fázach, pričom niekedy sa v neskorej fáze môžu vyskytnúť závažné komplikácie . Jednotlivé ťažkosti podľa fázy ochorenia možno opísať takto :

  • Fáza 1:V mieste infekcie sa po inkubačnej dobe približne 5 až 21 dní vytvorí nebolestivý pľuzgier, ktorý sa vyvinie do povrchového vredu , ktorý sa rýchlo hojí (primárna lézia), a preto si ho zvyčajne nevšimneme .
  • 2. štádium:Po ďalších 10 až 30 dňoch sa vyvinú jasne badateľné bolestivé výpotky lymfatických uzlín (tzv. bubo), ktoré sa zvyčajne tvoria na jednej strane v oblasti slabín a/alebo stehien. Je možné, že limfatické uzliny prasknú a začnú vylučovať krv a/alebo hnis . Pacient sa cíti celkovo slabý a môže sa sťažovať na bolesti hlavy, kĺbov, svalov a/alebo chrbta. Môže sa vyskytnúť aj strata chuti do jedla, horúčka, vracanie a/alebo nevoľnosť. Ak došlo k análnemu styku, môže sa objaviť aj masívny zápal sliznice konečníka (proktitída), ktorý sa prejavuje hlienovitým a/alebo krvavým výtokom, vznikom fistúl a/alebo abscesov a/alebo kŕčov.
  • Ak sa v tomto štádiu nepodá žiadna liečba, zápal sa zahojí sám v priebehu približne jedného roka, hoci sa vytvoria jazvy a zúženie lymfatických ciev, čo môže viesť k problémom s odtokom. Ak sa ochorenie nelieči, môže viesť k vážnemu poškodeniu tkaniva a časť chlamýdií sa môže presunúť aj do lymfatických uzlín v panve a spôsobiť tretie štádium ochorenia po niekoľkých ďalších rokoch.
  • Tretie štádium (genitoanorektálny syndróm): nastáva približne po piatich až desiatich rokoch infekcie a trvá niekoľko rokov. V tomto štádiu sa vyskytuje závažný zápal v análnej oblasti a črevách, ako aj vo vonkajších genitáliách. Tieto zápaly môžu čiastočne zničiť tkanivo a prispieť k tvorbe abscesov, fistúl a výrazných opuchov a/alebo chronických vredov. V niektorých prípadoch môže vzniknúť aj lymfedém alebo zápal kĺbov, poškodenie pľúc a/alebo pečene. V pomerne zriedkavých prípadoch sa môže vyskytnúť zápal mozgu a/alebo srdca.

Ako sa diagnostikuje lymfogranuloma venereum?

Vo väčšine prípadov ochorenia sa lymfogranuloma venereum diagnostikuje v druhom štádiu vďaka výrazným príznakom ochorenia. Indikátorom ochorenia môže byť návrat z endemickej oblasti, ako je Afrika, India, juhovýchodná Ázia alebo Karibik, ešte viac, ak došlo k sexuálnemu kontaktu s osobou z endemickej oblasti.

Na diagnostiku ochorenia sa odoberie buď výter zo zapáleného tkanivového sekrétu, alebo z lymfatickej uzliny a vyšetrí sa v laboratóriu. Na zistenie patogéna sa môžu použiť rôzne možnosti laboratórnej diagnostiky, ako sú genetické alebo kultivačné metódy detekcie patogéna . V niektorých prípadoch sa môže vykonať aj krvný test s detekciou protilátok.

Ako sa lieči lymfogranuloma venereum?

Lymfogranuloma venereum sa zvyčajne lieči antibiotikami. Vo väčšine prípadov sa predpisuje účinná látka doxycyklín , ktorá sa musí užívať počas troch týždňov . Je možná aj liečba makrolidmi a/alebo tetracyklínmi .

Ak sa ochorenie diagnostikuje vo včasnom štádiu , rýchlo sa vylieči bez sekundárneho poškodenia. V závislosti od typu zápalového opuchu lymfatických uzlín a/alebo fistúl môže byť potrebné ich chirurgické odstránenie. Ak bolo ochorenie diagnostikované až v treťom štádiu, pacient musí byť liečený dlhodobou antibiotickou liečbou. Ak sa lymfogranuloma venereum nelieči, najmä v neskorých štádiách, veľmi často sa objavujú komplikácie, ako napríklad lymfatický edém. Ide o viditeľné a hmatateľné nahromadenie tekutiny v intersticiálnom priestore, tzv. interstíciu.

Aká je následná starostlivosť o lymfogranuloma venereum?

Po liečbe by malo prebiehať takzvané následné obdobie, ktoré trvá najmenej šesť mesiacov. Okrem toho je vhodné, aby sa vyšetril aj sexuálny partner vzhľadom na vysoké riziko infekcie a v prípade potreby podstúpil aj liečbu.

Povinnosť hlásenia

Upozorňujeme , že podľa rakúskeho zákona o pohlavne prenosných chorobách podlieha lymfogranuloma venereum obmedzenému hláseniu. Aj vo Švajčiarsku musia laboratórno-analytické nálezy ochorenia hlásiť laboratóriá podľa zákona o epidemických chorobách.