Čo je borelióza?

Lymská borelióza, nazývaná aj borrelióza, opisuje klinický obraz, ktorý prenášajú kliešte. Nákaza z človeka na človeka sa však dá vylúčiť. Ochorenie môže mať rôzne formy a prejavovať sa v rôznej miere. Lymská borelióza postihuje najmä kožu, ale môže postihnúť aj nervový systém, kĺby a srdce. Ochorenie spôsobujú baktérie. Ide o takzvané baktérie Borrelia burgdorferi. Lymská borelióza sa v Nemecku vyskytuje najmä v období od júna do augusta v dôsledku vysokého výskytu kliešťov. Proti borelióze zatiaľ neexistuje žiadne očkovanie.

Mimochodom, ochorenie lymská borelióza bolo pomenované podľa miesta, kde bolo v roku 1976 objavené. V meste Lyme v štáte Connecticut/USA sa po uhryznutí kliešťom objavil u nápadne veľkého počtu pacientov zápal kĺbov. Hoci kožné prejavy spojené s lymskou boreliózou boli v Európe známe už na prelome minulého storočia, patogén bol prvýkrát podrobne opísaný a preskúmaný až v roku 1981.

Aké typy lymskej boreliózy sa rozlišujú?

Lymskú boreliózu vyvolávajú rôzne druhy baktérií rodu Borrelia. Tie patria do takzvanej baktérie Borrelia burgdorferi sensu lato (Bbsl komplex). Existuje viac ako 20 opísaných druhov, z ktorých sa za ľudské patogény považuje najmenej šesť nasledujúcich:

• Borrelia afzelii,
• Borellia bavariensis,
• Borellia burgdorferi sensu stricto,
• Borellia garinii,
• Borellia mayonii,
• Borellia spielmanii.

Patogenita druhov Borrelia bissettiae, B. lusitaniae a B. valaisiana sa v súčasnosti stále skúma. Všetky uvedené ľudské patogénne druhy môžu spôsobovať tzv. migrujúcu vyrážku (erythema migrans). Patogény Borellia bavariens a Borellia garinii sa môžu prejavovať neurologicky, zatiaľ čo B. burgdorferi sensu stricto sa spája so vznikom tzv. lymskej artritídy. Na druhej strane Borellia afzelli môže prispieť k rozvoju acrodermatitis chronica atrophicans.

V ktorých regiónoch sa vyskytujú ľudské patogénne druhy borelií?

Všetky uvedené ľudské patogénne druhy s výnimkou Borellia mayonii sa vyskytujú v Európe. V USA však boli zistené len Borellia burgdorferi sensu stricto a Borellia mayonii. V Ázii boli zistené všetky ľudské patogénne druhy okrem Borellia burgdorferi sensu stricto a Borellia mayonii. Lymská borelióza sa teda vyskytuje na celom svete v miernych klimatických pásmach. V trópoch a subtrópoch sa však bežne vyskytujú aj iné boréliové ochorenia, ako napríklad zavšivavenie alebo kliešťová relapsujúca horúčka. V ojedinelých prípadoch ju do Nemecka prinášajú cestovatelia.

Ako častá je borelióza v Nemecku?

Presný počet prípadov boreliózy v Nemecku nie je známy. Hlásená incidencia v spolkových krajinách s povinným hlásením ochorenia sa pohybuje medzi 26 prípadmi/100 000 obyvateľov (2015) a 41 prípadmi/100 000 obyvateľov (2013). Bez ohľadu na presný počet prípadov sa však vedci zhodujú, že borelióza je rozšírená a mala by sa brať vážne. Hlavným problémom je, že ochorenie sa môže objaviť roky po uhryznutí kliešťom.

Ako sa prenáša borelióza?

Pôvodcovia lymskej boreliózy, tzv. baktérie borélie, sa na človeka prenášajú uhryznutím kliešťa. V strednej Európe sa tak deje najmä prostredníctvom kliešťa obyčajného (Ixodes ricinus). V Nemecku je približne tretina všetkých kliešťov nositeľmi borélií. Nie každé uhryznutie kliešťom však nevyhnutne vedie k infekcii. Ak sa napríklad kliešť odstráni včas, riziko infekcie je výrazne nižšie. Na druhej strane, ak kliešť zostane prisatý viac ako dvanásť hodín, riziko infekcie sa výrazne zvyšuje. Štúdie ukázali, že v Nemecku len približne jedno zo 100 uhryznutí kliešťom vedie k borelióze. Mimochodom, osoba nakazená boreliózou nemôže preniesť ochorenie na iných ľudí.

Ako presne sa prenáša borelióza?

U kliešťa štítneho (Ixodes ricinus) sa baktérie borélie nachádzajú v čreve. Po prisatí borelie migrujú do slinných žliaz a odtiaľ sa spolu so slinami kliešťa prenášajú na uštipnutú osobu. Prenos borélií je však možný až po dlhšom čase. To znamená, že kliešť musí byť prisatý aspoň niekoľko hodín, aby došlo k prenosu ochorenia.

Ktorý rezervoár je známy pre lymskú boreliózu?

Za najdôležitejší rezervoár patogénu lymskej boreliózy sa považujú myši, ale aj vtáky. Za hostiteľské zvieratá a rezervoáre patogénu pre baktériu Borrelia burgdorferi sa však považujú aj ježkovia, líšky, králiky a dokonca aj plazy.

Kedy sa borelióza prejaví po uhryznutí kliešťom?

Väčšina ochorení prebieha bez príznakov. Lymskú boreliózu však možno zistiť približne niekoľko dní až týždňov po uhryznutí kliešťom podľa tzv. túlavého začervenania. Zriedkavejšie sa môžu objaviť neskoré formy lymskej boreliózy mesiace až roky po uhryznutí kliešťom.

Aké sú príznaky lymskej boreliózy?

Vo väčšine prípadov prebieha lymská borelióza bez povšimnutia. Ak sa u pacienta vyskytnú príznaky, môžu sa prejavovať veľmi rôznorodo, začínajú v rôznom čase alebo sa vyskytujú v kombinácii. To sťažuje diagnostikovanie ochorenia v počiatočnom štádiu. V 90 percentách všetkých prípadov sa však borelióza prejaví tzv. migrujúcim začervenaním (erythema migrans). Ide o prstencovité začervenanie kože veľké najmenej 5 cm, ktoré má v strede zvyčajne bledšiu farebnú kontúru ako na okrajoch. Sčervenanie kože sa rozširuje smerom von v priebehu niekoľkých dní a prvýkrát je viditeľné približne tri až 30 dní po uhryznutí kliešťom, zvyčajne v oblasti miesta uhryznutia. Túlavé začervenanie sa však môže objaviť aj na iných častiach tela. Patrí medzi ne napr:

• na nohách,
• hlava alebo oblasť krku.

S postupujúcim ochorením sa môžu objaviť aj nasledujúce príznaky podobné chrípke:

• Horúčka,
• Opuch lymfatických uzlín,
• Bolesť svalov a/alebo kĺbov.

U detí sa môžu objaviť aj uzlovité a/alebo modročervené opuchy kože. Tie sa vyskytujú najmä na ušiach, na bradavkách alebo v oblasti genitálií. Veľmi zriedkavo sa u niektorých pacientov vyskytuje chronický zápal kože (acrodermatitis chronica atrophicans). Koža sa mení najmä na vnútornej strane rúk, nôh, prstov na rukách a/alebo nohách. V priebehu acrodermatitis chronica atrophicans sa koža stáva tenkou ako papier a nadobúda modrastú farbu.

Aké sú prejavy neuroborreliózy, lymskej artritídy a lymskej karditídy?

Borelióza môže postihnúť nervový systém. Lekári to nazývajú neuroborrelióza, ale vyskytuje sa len asi u troch zo 100 pacientov. Neuroborrelióza sa zvyčajne prejaví niekoľko týždňov až mesiacov po uhryznutí kliešťom. Je pomerne zriedkavé, aby sa neuroborrelióza vyvinula po rokoch. Ochorenie sprevádzajú nasledujúce príznaky:

• pálčivá bolesť nervov, ktorej intenzita sa zvyšuje najmä v noci,
• jednostranné alebo obojstranné ochrnutie tváre,
• zápalové podráždenie nervov, ktoré môže viesť k necitlivosti, zhoršeniu zraku a/alebo sluchu,
• zriedkavejšie ochrnutie trupu, rúk a/alebo nôh.

Ak sa neuroborrelióza vyvinie u detí, prejavuje sa ako nehnisavá meningitída, ktorá je spojená so silnými bolesťami hlavy alebo náhlym jednostranným ochrnutím tváre (až v 90 % všetkých prípadov). Pri paréze tváre sa oko na postihnutej strane nedá zavrieť a čelo sa nedá brázdiť. Môže sa tiež stať, že jeden kútik úst visí ochabnuto dole.

Okrem neuroboreliózy sa môže vyskytnúť aj takzvaná boreliová artritída. Tá sa vyvinie takmer u piatich zo 100 pacientov a spôsobuje zápal kĺbov. Lymská artritída postihuje najmä kolenné kĺby a zriedkavejšie členkové alebo lakťové kĺby. Ochorenie zvyčajne postupuje v epizódach a vyskytuje sa opakovane.

Veľmi zriedkavo môže borelióza postihnúť srdce a spôsobiť zápal, srdcovú arytmiu alebo poruchy vedenia. Lekári to označujú ako boreliovú karditídu.

Pri akých príznakoch je potrebné vyhľadať lekára?

Ak sa objaví vyššie opísané migrujúce začervenanie, odporúča sa okamžite kontaktovať lekára. To platí aj v prípade, že si nepamätáte, že by vás kliešť uhryzol. Okrem toho je potrebné vyhľadať lekársku pomoc, ak sa začnú prejavovať príznaky ako horúčka a/alebo bolesti svalov a hlavy.

Aké sú jednotlivé štádiá boreliózy?

Lymská borelióza sa zvyčajne delí na nasledujúce tri štádiá:

• Štádium I:V mnohých prípadoch ochorenia sa medzi tromi dňami a niekoľkými týždňami po uhryznutí kliešťom objaví tzv. migrujúce začervenanie (erythema migrans). To sa nemusí nevyhnutne objaviť v mieste uhryznutia, ale môže sa vyvinúť aj na iných častiach tela. Ten však poukazuje na šírenie baktérie v organizme. V tomto prvom štádiu ochorenia sa niektorí pacienti sťažujú na celkové príznaky infekcie, ako je horúčka, bolesť hlavy, svalov a kĺbov. Môže sa vyskytnúť aj opuch lymfatických uzlín a/alebo celková únava. V tomto štádiu ochorenia je diagnostika boreliózy skôr klinická.
• II. štádium:Po niekoľkých týždňoch až šiestich mesiacoch od uhryznutia kliešťom sa v blízkosti erythema migrans môže objaviť pálivá bolesť nervov. V obzvlášť závažných prípadoch ju môžu sprevádzať poruchy zmyslov a ochrnutie.
• III. štádium:Po šiestich mesiacoch až rokoch od uhryznutia kliešťom sa približne 5 % všetkých dospelých a detí sťažuje na boreliovú artritídu s narastajúcou bolesťou kĺbov. Postihnuté sú najmä kolenné a členkové kĺby. Bolesť sa vyskytuje buď v epizódach, alebo je trvalá.

Ako sa diagnostikuje borelióza?

Lymskú boreliózu môže diagnostikovať ošetrujúci lekár na základe fyzikálneho vyšetrenia, ak je prítomné začervenanie pri putovaní. Ak má pacient iné príznaky, ktoré poukazujú na boreliózu, možno ich objasniť krvným testom.

Neuroborreliózu možno diagnostikovať intratekálne, t. j. vyšetrením nervovej tekutiny na prítomnosť protilátok proti boréliám. V tomto prípade sa na stanovenie intratekálnej tvorby boreliových protilátok používa tzv. index CSF/sérum. U väčšiny pacientov možno index CSF/sérum stanoviť medzi 6. a 8. týždňom od začiatku ochorenia. V mnohých prípadoch možno zistiť aj zápalové zmeny v mozgovomiechovom moku. Tie môžu zahŕňať lymfocytárnu pleocytózu a/alebo poruchu bariéry krv/ CSF.

Ako sa lieči borelióza?

Ak sa ochorenie diagnostikuje včas a lieči sa antibiotikami, pacient sa zvyčajne rýchlo zotaví. Ťažkým priebehom ochorenia, ale aj neskorým prejavom sa dá predísť podávaním antibiotík vo včasnom štádiu ochorenia. Zvyčajne sa používajú nasledujúce antibiotiká na perorálne použitie:

• Amoxicilín: väčšinou sa používa u detí a tehotných žien,
• Doxycyklín: zvyčajne sa používa na liečbu dospelých

Alternatívne sa môže podávať cefuroxim axetil alebo azitromycín. Ťažkým priebehom ochorenia sa zvyčajne dá predísť aj podávaním antibiotík. V závislosti od závažnosti ochorenia môže byť v chronickom štádiu potrebná aj intravenózna liečba. Na tento účel sa predpisuje najmä ceftriaxón, cefotaxím alebo penicilín G. Dĺžka podávania príslušného lieku závisí od typu ochorenia, ale aj od jeho závažnosti a môže byť od 10 do 30 dní. Užívanie antibiotík počas niekoľkých mesiacov alebo ich niekoľkonásobné opakovanie, prípadne predpisovanie kombinácie viacerých účinných látok, lekári neodporúčajú. V 82 percentách všetkých prípadov ochorenie ustúpi po skončení prvého liečebného cyklu. V obzvlášť závažných prípadoch trvá až štyri série infúzií, kým ochorenie ustúpi.

Ak pacienta uhryzol kliešť, ale nepociťuje žiadne príznaky ochorenia, preventívne podávanie antibiotík sa dôrazne neodporúča. Riziko vedľajších účinkov podávania antibiotík nemôže byť vyvážené zdravotným prínosom podávania lieku.

Aká je prognóza boreliózy?

Prognóza boreliózy závisí od rýchleho začatia liečby, ale aj od toho, koľko času mali baktérie na to, aby sa v tele rozšírili a rozmnožili. Ak sa borelióza správne lieči, príznaky zvyčajne úplne vymiznú. Môže sa však stať aj to, že príznaky boreliózy zostanú. Niektorí pacienti napríklad po prekonaní choroby trpia miernym ochrnutím tvárového nervu a pretrvávajúcimi bolesťami kĺbov do konca života. Dá sa to vysvetliť pretrvávajúcou reakciou imunitného systému. Komplikácie sa vyskytujú najmä vtedy, keď sa ochorenie diagnostikuje v pokročilom štádiu, a preto sa ťažko lieči.

Mnohé médiá informujú o takzvanom postlymfoidnom syndróme. Tu sa však doteraz nepodarilo predložiť jasný klinický obraz. Pacienti, ktorí ním trpia, by sa často sťažovali na bolesti svalov, celkový pocit slabosti a ťažkosti so sústredením. Štúdie však ukazujú, že tieto príznaky sa rovnako často vyskytujú aj u ľudí, ktorí boreliózu nikdy nemali. Mnohí odborníci z oblasti medicíny preto pochybujú o existencii postboreliového syndrómu.

Uznávanými neskorými následkami ochorenia sú naopak pretrvávajúce kožné zmeny, neurologické ťažkosti alebo zápal kĺbov. Neexistujú žiadne dlhodobé účinky infekcie boreliózou, ktoré by mohli mať negatívny vplyv napríklad na dĺžku života.

Kto má tendenciu ochorieť na lymskú boreliózu obzvlášť často?

Lymskou boreliózou sa s najväčšou pravdepodobnosťou nakazia ľudia, ktorých kliešte uhryznú obzvlášť často. Kliešte sa vyskytujú najmä vo voľnej prírode, t. j. v lese a v tráve. Možno ich nájsť na steblách trávy, v podraste alebo na konároch kríkov. Odtiaľ môžu pri bližšom kontakte preniknúť do kože a následne do ďalších častí tela. Kliešte však môžu na človeka preniesť aj divé a domáce zvieratá, ktoré trávia čas vonku. Lymská borelióza sa môže opakovane rozvinúť prostredníctvom uhryznutia kliešťom. Ak ste už raz boreliózu prekonali, nechráni vás to pred opätovným nakazením boreliózou.

Je borelióza nebezpečná počas tehotenstva?

Menšie štúdie z obdobia tehotenstva spočiatku viedli k záveru, že infekcia lymskou boreliózou nemá vplyv na vývoj plodu nenarodeného dieťaťa. Tento predpoklad však novšie štúdie zatiaľ nepotvrdili.

Tehotná žena, ktorá má boreliózu, sa lieči antibiotikami rovnako ako ostatní pacienti. Lekár však dbá na to, aby prípravok nepoškodil nastávajúcu matku alebo nenarodené dieťa. Považuje sa za nepreukázané, že matky môžu preniesť boreliózu na svoje dieťa prostredníctvom dojčenia.

Ako sa možno chrániť pred boreliózou?

Zatiaľ neexistuje žiadne očkovanie proti borelióze. Očkovanie proti vírusovej infekcii včasnej letnej meningoencefalitídy (FSME), ktorú tiež prenášajú kliešte, nechráni pred boreliózou. Na účinnú prevenciu infekcie by ste mali dbať na to, aby vás kliešte nepohrýzli. Na tento účel by ste si mali pri pobyte v prírode vziať k srdcu nasledujúce zásady:

• V lese noste tričká s dlhými rukávmi, nohavice a uzavretú obuv. Ak je to možné, noste cez nohavice ponožky, aby kliešte nemohli vkĺznuť pod nohavice.
• Noste svetlé oblečenie, aby ste kliešte čo najskôr odhalili a odstránili.
• Používajte repelent proti kliešťom. Presne dodržiavajte pokyny výrobcu o účinnosti prípravku v čase a obnovujte ho v pravidelných intervaloch, aby ste boli vždy optimálne chránení.
• Po pobyte vonku by ste si mali dôkladne skontrolovať telo, či na ňom nie sú kliešte. Majte na pamäti, že kliešte uprednostňujú teplé, mäkké oblasti kože, ako sú zadná časť kolien, slabiny, oblasť za ušami alebo pod pazuchami, ako aj hlava a vlasová časť.

Ak však dôjde k uhryznutiu kliešťom, treba ho rýchlo odstrániť, aby sa minimalizovalo riziko nákazy boreliózou.

Ako by sa mali kliešte odstraňovať?

Kliešte by sa mali odstrániť čo najskôr. Postupuje sa takto:

• 1. Kliešťa treba uchopiť čo najbližšie k jeho hlavičke, t. j. čo najbližšie k pokožke. Kliešťa pomaly a rovno vytiahnite z kože. Na odstránenie kliešťa je najlepšie použiť pinzetu alebo tzv. kartu na kliešte.
• 2. Miesto vpichu potom starostlivo vydezinfikujte.

Aby sa uvoľnilo čo najmenej patogénov, kliešť by sa nemal ošetrovať olejmi a/alebo krémami. Takisto sa nepokúšajte kliešťa rozmačkávať. Je možné, že po odstránení kliešťa zostanú zvyšky. To môže viesť k miernemu zápalu kože, ale nezvyšuje to riziko nákazy boreliózou.

Má zmysel celoštátna povinnosť hlásiť boreliózu?

Povinnosť hlásiť ochorenie nezávisí od významu alebo závažnosti ochorenia. To, či choroba podlieha povinnému hláseniu, závisí predovšetkým od toho, či sa hlásením choroby môže zlepšiť ochrana zdravia obyvateľstva. Povinnému hláseniu preto podliehajú najmä tie ochorenia, ktoré si vyžadujú, aby zdravotnícky orgán konal vo vzťahu k chorému s cieľom zabrániť ďalšiemu šíreniu ochorenia. Lymská borelióza sa však nemôže prenášať z človeka na človeka. Preto celoštátna povinnosť hlásiť túto chorobu nemusí mať zmysel, najmä preto, že povinnosť hlásenia je vždy spojená s určitým byrokratickým úsilím. Na druhej strane, pre budúcu účinnú kontrolu lymskej boreliózy má väčší zmysel, ak sa štandardizuje laboratórna diagnostika a vypracujú sa terapeutické usmernenia.

Lymská borelióza: zhrnutie

Lymská borelióza je infekčné ochorenie spôsobené tzv. baktériou Borrelia burgdorferi. Ľudia sa môžu touto chorobou nakaziť pri uhryznutí kliešťom, ak sa kliešť neodstráni včas. Vo väčšine prípadov ochorenia sa lymská borelióza prejaví tzv. túlavým začervenaním. Ide o prstencovité začervenanie, ktoré sa môže vyskytnúť v okolí miesta uhryznutia, ale aj na iných častiach tela. Po objavení sa túlavého začervenania sa mnohí pacienti sťažujú na príznaky podobné chrípke. Boreliózu možno zvyčajne dobre liečiť antibiotikami. Každý rok sa v Nemecku nakazia lymskou boreliózou približne 3 z 10 000 ľudí. Ochorenie nie je život ohrozujúce.