Čo sú to odontogénne nádory?

Odontogénne nádory sú zriedkavé nádory kĺbovej chrupavky a kosti. Tvoria sa prevažne z embryonálnych zvyškov tkaniva, ktoré sa podieľa na tvorbe zubov (odontogénne), a vznikajú výlučne v čeľustnej kosti alebo voľne pohyblivej ústnej sliznici (alveolárna sliznica). Väčšina odontogénnych nádorov sú benígne (nezhubné) novotvary. . Príležitostne však môžu vzniknúť aj malígne nádory, ako sú sarkómy alebo karcinómy, ktoré sú odontogénneho pôvodu. V 90 % všetkých prípadov sa odontogénne nádory vyvíjajú medzi 6. a 20. rokom života.

Aké formy odontogénnych nádorov rozlišujeme?

Odontogénne nádory možno klasifikovať nasledovne:

• hamartomatózne nádory: patria sem nádorové, benígne zmeny tkaniva. Vznikajú v dôsledku rozptýleného alebo defektného zárodočného tkaniva .
• neoplastické zmeny: patria sem abnormálne bunkové zmeny.
• metastatické zhubné nádory: patria sem zhubné nádory, ktoré tvoria metastázy.

Aké typy benígnych novotvarov odontogénnych nádorov existujú?

Benígne novotvary odontogénnych nádorov môžu byť makroskopicky dobre definované a vykazujú lokálne posunutý rast. Benígne formy nádorov sa zvyčajne dajú odstrániť bez poškodenia okolitej oblasti . Zvyčajne sa netreba obávať ani žiadnych funkčných obmedzení . Lekári rozlišujú medzi takzvanou extirpáciou, t. j. úplným chirurgickým odstránením nádoru a excíziou, t. j. vyrezaním nádoru z postihnutého tkaniva.

• Ameloblastóm: Klasická forma ameloblastómu sa vyskytuje v kosti (intraoseálne), šíri sa do susedných štruktúr a pôsobí na ne deštruktívne . Medzi zriedkavejšie sa vyskytujúce varianty ameloblastómu patria unicystický ameloblastóm, periférny ameloblastóm (nazývaný aj extraoseálny ameloblastóm mäkkých tkanív) a desmoplastický ameloblastóm. Približne 20 % všetkých odontogénnych nádorov tvoria ameloblastómy, ktoré sa zvyčajne vyskytujú medzi 30. a 50. rokom života.
• Ameloblastický fibróm: Ide o zriedkavú, benígnu formu nádoru, ktorá sa často objavuje na nepreliečenom zube.
• Adenomatoidný odontogénny nádor (AOT) (nazývaný aj adenoameloblastóm): je tiež benígna forma nádoru, ktorá vzniká v dôsledku defektne diferencovaného alebo rozptýleného zárodočného tkaniva (hamartomatózneho). Adenomatoidný odontogénny nádor sa vyskytuje v 58 až 63 percentách všetkých prípadov v africkom a ázijskom regióne.
• Fibromyxóm (nazývaný aj odontogénny myxóm):vyskytuje sa relatívne zriedkavo.
• Kalcifikujúci epiteliálny odontogénny nádor (KEOT) (nazývaný aj Pinborgov tumor):je tiež zriedkavou formou nádoru.
• Kalcifikujúcaodontogénna cysta (nazývaná aj Gorlinova cysta):vyskytuje sa relatívne zriedkavo, t. j. len v 2 % všetkých odontogénnych nádorov, a tvorí sa ako cysta.
• Odontóm: sa zvyčajne tvorí v blízkosti zachovaného zuba. Lekári rozlišujú dva typy: komplexný odontóm a zložený odontóm. Zatiaľ čo komplexný odontóm obsahuje všetky zubotvorné tkanivá zmiešané dohromady, zložený odontóm pozostáva z najmenších rudimentárnych štruktúr zuba. Odontómy patria medzi najčastejšie odontogénne nádory a tvoria približne 73 % všetkých hamartómov v Severnej Amerike a Európe.
• Odontogénny fibróm:vyskytuje sa zriedkavo a môže sa vyskytovať v rôznych morfologických variantoch.
• benígny cementoblastóm (nazývaný aj pravý cementóm):tiež sa vyskytuje zriedkavo a vzniká z buniek tvoriacich cement zuba.

Aké typy malígnych novotvarov odontogénnych nádorov existujú?

Malígne novotvary odontogénnych nádorov infiltrujú susedné štruktúry a rastú lokálne deštruktívnym spôsobom. Majú tiež tendenciu metastázovať a často recidivujú (recidíva).

• Odontogénny karcinóm: je veľmi zriedkavý a ťažko sa diferencuje.
• Odontogénnysarkóm:  je veľmi zriedkavý.

Aké príznaky spôsobuje odontogénny nádor?

Odontogénne nádory sa zvyčajne správajú asymptomaticky, pretože majú tiež tendenciu rásť pomaly . Ak však ide o nádorovú formu s výrazným rastom, môže dôjsť k opuchu, zmene chrupu, rezonancii zubných koreňov, ako aj k uvoľňovaniu zubov a zvyšovaniu tlaku na čeľustný nerv a s tým súvisiacim poruchám citlivosti .

Ako sa diagnostikuje odontogénny nádor?

Keďže odontogénne nádory zvyčajne nespôsobujú žiadne príznaky, často sa diagnostikujú ako náhodný nález, napríklad počas preventívnej prehliadky, . Odontogénny nádor možno vizualizovať pomocou obvyklých zobrazovacích postupov. Na stanovenie definitívnej diagnózy je potrebné histologické vyšetrenie nádorového tkaniva.

Ako sa lieči odontogénny nádor?

Odontogénny nádor sa spravidla pokúša chirurgicky odstrániť. V niektorých prípadoch je potom potrebné v postihnutej oblasti zrekonštruovať kosť . Keďže odontogénny nádor má tendenciu sa znovu vytvoriť (recidíva), nádor by sa mal odstrániť na čo najväčšej ploche . Vo väčšine prípadov je nevyhnutné odstrániť postihnutú časť čeľuste (resekcia)

Pri rekonštrukcii čeľustnej kosti sa zvyčajne najprv vykoná dočasná rekonštrukcia, napríklad pomocou premosťujúcej dosky (titánová doska). Neskôr sa táto titánová platnička odstráni a defektná čeľustná kosť sa zrekonštruuje autológnym kostným štepom. Na výrobu autológneho kostného štepu sa môžu použiť mikrochirurgicky reanastomozované kostné štepy. Tie môžu pochádzať napríklad z iliakálneho hrebeňa alebo fibuly .

Aká je prognóza odontogénneho nádoru?

Prognóza odontogénneho nádoru vždy závisí od štádia ochorenia v čase diagnostikovania, ale aj od toho, či ide o benígny alebo malígny nádor. Okrem toho je rozhodujúci typ odontogénneho nádoru . Vo všeobecnosti majú odontogénne nádory tendenciu sa po určitom čase opäť tvoriť (recidívy). V záujme včasnej diagnostiky prípadného nádoru a jeho liečby by mal pacient aj po úspešnej liečbe využívať pravidelné kontroly .