Čo je rakovina kostí?

Rakovina kostí označuje zhubný kostný nádor, ktorý postihuje ľudské kostné tkanivo, degeneruje bunky a ničí okolité zdravé tkanivo. Lekári rozlišujú tri najčastejšie formy rakoviny kostí: osteosarkóm, chondrosarkóm a Ewingov sarkóm. Rakovinové bunky sa môžu prostredníctvom lymfatického systému alebo krvného riečiska ukladať v iných orgánoch a vytvárať tam metastázy. Čím skôr sa rakovina kostí odhalí, tým je väčšia šanca na vyliečenie.

Najčastejšie typy rakoviny kostí

Lekári rozlišujú nasledujúce tri typy zhubnej rakoviny kostí, ktoré sú najčastejšie:

• osteosarkóm: vyskytuje sa v kostiach (najmä v dlhých kostiach v hornej časti ramien alebo stehien) a je nadpriemerne častý u dospievajúcich mužov vo veku od 10 do 20 rokov.
• ewingov sarkóm: vyskytuje sa v kostnej dreni (hlavne v driekovej časti dlhej kosti v panvovej kosti alebo v nohe) a je rovnako častý u chlapcov aj dievčat a vyskytuje sa hlavne vo veku od 10 do 15 rokov.
• chondrosarkóm: vyskytuje sa v chrupavke (hlavne v oblasti panvy, stehna alebo ramena) a je častý najmä u dospelých vo veku od 30 do 50 rokov.

Existuje aj takzvaný primárny kostný karcinóm. Ide o pomerne zriedkavý typ rakoviny, ktorý vzniká priamo v kostnom tkanive. V Nemecku sa ročne diagnostikuje len približne 700 pacientov s primárnou rakovinou kostí, čo zodpovedá približne jednému percentu všetkých zhubných nádorových ochorení.

Na druhej strane,kostné metastázy sa vyskytujú častejšie. Patria sem nádorové ochorenia, ktoré sa vyvinuli z iných nádorových ložísk v tele, preto sa nazývajú aj sekundárna rakovina kostí. Medzi tieto nádory patrí najmä rakovina pľúc, prsníka, prostaty, obličiek a štítnej žľazy, ktorá metastázuje do kostí. Sekundárna rakovina kostí sa zvyčajne vyvíja niekoľko rokov a vyskytuje sa najmä v druhej polovici života.

Ako vzniká rakovina kostí?

Presné príčiny vzniku rakoviny kostí lekári stále nepoznajú. Skutočnosť, že zhubná rakovina kostí sa vyskytuje najmä v detstve a/alebo počas puberty, sa vysvetľuje rastovými a hormonálnymi faktormi. Tie by tiež mohli zohrávať úlohu pri vzniku rakoviny kostí. Okrem toho existujú nasledujúce rizikové faktory, ktoré môžu spôsobiť vznik rakoviny kostí:

• genetická dispozícia,
• pagetova choroba kostí v anamnéze,
• rádioterapia alebo chemoterapia, ktorá bola potrebná z dôvodu iného nádorového ochorenia,
• retinoblastóm (nádor sietnice) výrazne zvyšuje riziko vzniku nádoru kostí

Aké sú príznaky rakoviny kostí?

Rakovina kostí sa zvyčajne prejavuje nasledujúcimi pomerne nešpecifickými príznakmi, ktoré sa môžu výrazne líšiť v závislosti od typu nádoru, veľkosti nádoru a jeho lokalizácie:

• Bolesť v postihnutej oblasti, kde sa rakovina kosti vytvorila,
• Opuch kože, ktorý môže byť sprevádzaný bolesťou pri pohybe.

Pacienti trpiaci osteosarkómom sa často sťažujú na bolestivé opuchy, ktoré môžu dokonca ovplyvniť pohyblivosť postihnutých končatín. Keďže kosť v dôsledku zhubného nádoru stráca svoju pevnosť, aj bežná záťaž môže viesť k zlomenine kosti. Pacienti by preto mali mať takéto spontánne zlomeniny kostí, ktoré sa vyskytnú bez väčšieho vonkajšieho násilia, lekársky objasnené.

Na druhej strane, ak ide o Ewingov sarkóm, v postihnutej oblasti sa môže objaviť bolesť a opuch, ako aj silný pocit choroby, ktorý môže byť sprevádzaný horúčkou. Tieto príznaky môžu pripomínať zápal kostnej drene. Na druhej strane je pravdepodobnejšie, že chondrosarkóm zostane nepovšimnutý a nespôsobuje takmer žiadne príznaky.

Ako sa diagnostikuje rakovina kostí?

Pri podozrení na rakovinu kostí lekár najprv odoberie anamnézu pacienta a potom vykoná röntgenové vyšetrenie. Ak sa potom prvotné podozrenie potvrdí, nariadia sa ďalšie zobrazovacie postupy, ako napríklad MRI (magnetická rezonancia) a/alebo CT (počítačová tomografia). Ak má lekár podozrenie, že nádor sa už rozšíril aj do iných častí tela, môže sa vykonať aj scintigrafia, zobrazovací postup v nukleárnej medicíne. Informácie o tom, či sú zvýšené niektoré enzýmy, môže poskytnúť aj krvný test. To platí najmä v prípade osteosarkómu alebo Ewingovho sarkómu.

Na definitívne potvrdenie diagnózy sa musí vykonať biopsia, aby sa zistilo, či je kostný nádor benígny alebo malígny. Na tento účel sa z kosti ihlou odoberie vzorka tkaniva a vyšetrí sa v laboratóriu.

Ako sa lieči rakovina kostí?

Rakovina kostí sa lieči podľa typu nádoru, jeho veľkosti a rozšírenia. Vo všeobecnosti má onkológ k dispozícii nasledujúce možnosti liečby:

• Chirurgický zákrok: pri ktorom sa odstránia celé časti kosti a za určitých okolností aj okolité tkanivo a stabilizujú sa pomocou zabudovaných cudzích materiálov, ako sú skrutky a platničky. V zriedkavých prípadoch môže byť potrebná aj amputácia.
• Chemoterapia: môže sa použiť napríklad v kombinácii s chirurgickým zákrokom a jej cieľom je zvyčajne zmenšiť veľkosť nádoru tak, aby ho bolo možné chirurgicky odstrániť.
• Ožarovanie: je dôležitou súčasťou liečby Ewingovho sarkómu.

Aká je prognóza rakoviny kostí?

Šance na vyliečenie rakoviny kostí závisia od typu nádoru, veľkosti a rozšírenia nádoru a jeho štádia. Ani po úspešnej liečbe však nikdy nemožno úplne vylúčiť, že sa nádor nevytvorí znova (recidíva). Podobne ako pri iných typoch rakoviny sa šanca na vyliečenie zvyšuje v závislosti od toho, ako skoro bol nádor diagnostikovaný a liečený. Ak sa osteosarkóm diagnostikuje dostatočne skoro, šance na vyliečenie sú dobré. Ak osteosarkóm ešte nemetastázoval, šanca na prežitie päť rokov po stanovení diagnózy je viac ako 60 percent. Na druhej strane, ak sa už metastázy vytvorili, prognóza je oveľa menej priaznivá. To isté platí aj pre Ewingov sarkóm. Pri tomto type rakoviny kostí je však šanca na prežitie päť rokov po stanovení diagnózy nižšia ako pri osteosarkóme. Chondrosarkóm má na druhej strane mimoriadne zlú prognózu. Šanca na prežitie päť rokov po stanovení diagnózy je menej ako 50 %.