Čo je to rakovina mandlí?

Rakovina mandlí sa nazýva aj karcinóm mandlí a označuje zhubné ochorenie podnebných mandlí. Toto ochorenie patrí do veľkej skupiny tzv. nádorov úst a hrdla, ktoré sa nazývajú aj karcinómy orofaryngu a väčšinou ide o skvamocelulárne karcinómy. Muži vo veku 60 až 70 rokov majú v priemere trikrát vyššiu pravdepodobnosť vzniku nádoru orofaryngu ako ženy.

Aké sú príčiny vzniku rakoviny mandlí?

Lekári predpokladajú, že rakovinu mandlí vyvoláva nadmerné fajčenie a konzumácia alkoholu. V každom prípade takmer 85 % všetkých pacientov s rakovinou mandlí má v anamnéze nadmernú konzumáciu nikotínu a/alebo alkoholu. K vzniku rakoviny mandlí však môžu prispieť aj ľudské papilomavírusy (HPV). Štúdie preukázali, že prítomnosť HPV vírusov môže prispieť k priebehu ochorenia.

Ako môžete predísť rakovine mandlí?

Rakovine mandlí sa dá predísť vyhýbaním sa spúšťačom ochorenia, t. j. nikotínu a alkoholu. Keďže tieto dve návykové látky majú povesť látok spôsobujúcich aj iné ochorenia, mali by ste sa im podľa možnosti úplne vyhýbať. Okrem toho by sa malo dbať aj na dôkladnú ústnu a zubnú hygienu, aby sa predišlo rakovine mandlí. To zahŕňa aj pravidelné preventívne a kontrolné prehliadky u zubára.

Aké sú príznaky rakoviny mandlí?

Rakovina mandlí môže spočiatku spôsobovať nasledujúce nešpecifické príznaky:

• Ťažkosti s prehĺtaním,
• dlhotrvajúci chrapot a/alebo kašeľ,
• Opuch v oblasti hrdla,
• Zápach z úst,
• Problémy s jedlom a/alebo pitím

Ak spozorujete belavé sfarbenie v ústnej dutine, ktoré trvá dlhšie ako 14 dní, môže to byť tiež príznak rakoviny mandlí. V každom prípade by mal sfarbenie v počiatočnom štádiu skontrolovať odborník.

Ako sa diagnostikuje rakovina mandlí?

Rakovina mandlí môže spôsobiť zmeny v ústnej dutine, ktoré sa dnes dajú ľahko odhaliť pomocou moderných vyšetrovacích metód. Jednou z možností je vyšetrenie zrkadlom. Pri ňom ORL lekár skúma stav ústnej sliznice pomocou jasného svetla a zrkadla. Môže si všimnúť prípadné zmeny farby. Ak sa v mandliach (mandliach) vyskytnú nejaké abnormality, lekár odoberie vzorku tkaniva (biopsia).

Keďže vyšetrenie zrkadlom nemôže diagnostikovať žiadne hlbšie anatomické štruktúry, lekár môže použiť aj iné zobrazovacie postupy, napríklad ultrazvukové vyšetrenie (sonografiu). Tým sa vyšetria najmä (krčné) lymfatické uzliny nachádzajúce sa na hlave. Ak je rakovina mandlí už v pokročilom štádiu, lymfatické uzliny zvyčajne obsahujú metastázy. Na vylúčenie metastáz  sa vykonáva aj počítačová tomografia (CT) alebo magnetická rezonancia (MRI). Oba postupy umožňujú lekárovi určiť presnú polohu a rozsah nádoru. Tieto informácie sú rozhodujúce pre chirurgické odstránenie nádoru.

Aké štádiá nádoru sa rozlišujú pri rakovine mandlí?

Štádiá nádoru pri rakovine mandlí sa výrazne nelíšia od všeobecnej T-klasifikácie nádorov, ktorú možno v závislosti od veľkosti a rozsahu nádorového ložiska znázorniť nasledovne:

• Štádium T1: Nádor je menší ako 2 cm.
• Štádium T2: Nádor má veľkosť od 2 do 4 cm.
• ŠtádiumT3: Nádor je väčší ako 4 cm.
• Štádium T4: Nádor prenikol do okolitých tkanivových štruktúr. Takéto nádory sa vyskytujú najmä na krku, tvári a/alebo spodine jazyka.

Ako sa lieči rakovina mandlí?

Rakovina mandlí sa často odstraňuje chirurgicky. Ide o chirurgické odstránenie primárneho nádoru a okolitého tkaniva, pričom je potrebné zabezpečiť dostatočne veľký bezpečnostný odstup od zdravého tkaniva. Odstránenie tkaniva obklopujúceho nádor má zabrániť tomu, aby v tele zostali nádorové bunky, ktoré by neskôr mohli vytvoriť nové nádory (recidíva). Ak už nádor metastázoval do lymfatických uzlín hlavy a krku, aj tie sa chirurgicky odstránia. Po operácii by sa mala vykonať ďalšia rádioterapia, chemoterapia alebo kombinovaná rádiochemoterapia.

Aká je následná starostlivosť pri rakovine mandlí?

Po chirurgickom odstránení nádoru by mal pacient chodiť na pravidelné kontroly, aby sa prípadná recidíva nádoru mohla včas diagnostikovať a liečiť. V každom prípade sa vykoná dôkladné klinické vyšetrenie, ktorého súčasťou je aj zobrazovacia diagnostika vo forme ultrazvuku, CT alebo MRI vyšetrenia. Tým sa nielen vylúči možnosť opätovného vzniku nádoru, ale aj možnosť metastáz. V prípade potreby sa môže odobrať aj vzorka tkaniva (biopsia).

Intervaly, v ktorých by sa mali uskutočniť kontrolné vyšetrenia, závisia nielen od agresivity nádoru, ale aj od jeho lokalizácie a veľkosti. Spravidla sa počas prvého roka odporúčajú kontrolné vyšetrenia v intervaloch 1 až 3 mesiace. V neskoršom štádiu sa vyšetrenia môžu uskutočňovať každých 6 mesiacov a od piateho roka by sa mali kontroly uskutočňovať každý rok.

V dôsledku chirurgického odstránenia rakoviny mandlí môžu byť potrebné nasledujúce následné terapie:

• Tréning hlasu a prehĺtania na zlepšenie funkcie orgánu,
• Liečba bolesti,
• Pomoc pri opätovnom začlenení pacienta do spoločenského a pracovného prostredia,
• psychologická starostlivosť (psychoonkológia)

Aká je prognóza rakoviny mandlí?

Podobne ako pri iných druhoch rakoviny, čím skôr sa rakovina mandlí diagnostikuje, tým je prognóza lepšia. Štúdie ukázali, že u pacientov, ktorí majú pozitívny test na vírus HPV, sa 5-ročná 80-percentná šanca na vyliečenie znižuje na 40 až 50 % u pacientov, ktorí nemajú pozitívny test na HPV.