Čo je rakovina oka?
Rakovina oka je pomerne zriedkavá rakovina, ktorá sa môže objaviť vo všetkých oblastiach oka.
Rakovina oka sa môže vyskytnúť aj u bábätiek a malých detí, pričom najčastejším typom nádoru v tejto vekovej skupine je retinoblastóm.
Na druhej strane u dospelých často vzniká tzv. choroidálny melanóm.
Zatiaľ čo niektoré druhy rakoviny oka majú dedičné príčiny, iné vznikajú v dôsledku vonkajších vplyvov, napríklad nadmerného slnečného žiarenia.
Rakovina oka by sa mala liečiť v počiatočnom štádiu, čo sa často ukazuje ako ťažké, pretože rakovina je dlho asymptomatická, a preto zostáva dlho neodhalená. Odporúčajú sa preto pravidelné kontroly u očného lekára. Liečba a prognóza závisia od lokalizácie nádoru, jeho veľkosti a typu.
Aké sú rôzne typy rakoviny oka?
Tri najčastejšie typy rakoviny oka sú
- Choroidálny melanóm: nazýva sa aj uveálny melanóm a je jedným z najčastejších typov rakoviny oka u dospelých. Choroidálny melanóm je spôsobený nekontrolovaným množením pigmentových buniek v cievovke.
- retinoblastóm: postihuje takmer výlučne deti mladšie ako päť rokov a vzniká buď na jednom oku (jednostranný retinoblastóm), alebo na oboch očiach (obojstranný retinoblastóm). Retinoblastóm rastie veľmi rýchlo a je spôsobený nekontrolovaným delením buniek sietnice. Nádor najprv rastie v sklovci oka a potom sa šíri cez zrakový nerv do mozgu. Hoci je retinoblastóm jednou z najčastejších foriem rakoviny oka u detí v Nemecku, predstavuje len dve percentá všetkých detských nádorových ochorení, a preto je pomerne zriedkavou formou rakoviny.
- Nádor očného viečka: môže byť buď benígny, alebo malígny. Nezhubný nádor očného viečka môže mať podobu bradavíc alebo tukových ložísk, zatiaľ čo bazocelulárny karcinóm je zhubný a agresívny typ rakoviny oka. Nádory očných viečok sú zvyčajne spôsobené UV žiarením a v priemere často postihujú ľudí s veľmi svetlou pokožkou.
Aké sú príznaky rakoviny oka?
V mnohých prípadoch rakovina oka dlho nevyvoláva žiadne príznaky. To je najmä prípad retinoblastómu. Až keď sa nádor zväčší alebo zasiahne iné časti oka, môžu sa objaviť príznaky, ako je zhoršené videnie alebo slepota. V prípade retinoblastómu sa často stáva, že zrenica sa pri vystavení určitému svetlu, napríklad blesku fotoaparátu, rozsvieti na bielo (leukokória). V bežnej reči sa to nazýva aj "mačacie oko", čo môže byť znakom toho, že za šošovkou sa vyvíja nádor.
Okrem toho môže byť žmurkanie znakom toho, že sa nádor vyvinul v strede sietnice. Ale aj často sa vyskytujúce očné zápaly môžu poukazovať na zvýšený vnútroočný tlak. Okrem toho zmena farby dúhovky, ako aj zhoršené videnie môžu poukazovať na rakovinu oka. Tieto príznaky je vhodné nechať skontrolovať očným lekárom. Čím skôr sa rakovina oka diagnostikuje, tým je väčšia šanca na vyliečenie.
Ako sa diagnostikuje rakovina oka?
Rakovina oka sa diagnostikuje pomocou oftalmoskopie. Oko sa vyšetruje osvetleným oftalmoskopom a môže sa doplniť ultrazvukovým vyšetrením. Na diagnostiku patologických zmien v očnom pozadí a v lebke sa môže objednať aj magnetická rezonancia (MRI) alebo počítačová tomografia. Ak sa zistí, že rakovina oka je už v pokročilom štádiu, môžu sa nariadiť aj ďalšie vyšetrenia, napríklad vyšetrenie mozgovomiechového moku, kostí alebo kostnej drene a röntgenové vyšetrenie hrudníka.
Ak ide o retinoblastóm, ktorý môže byť dedičný, vyšetria sa aj rodičia a súrodenci. V tomto prípade môže genetický test poskytnúť informácie o dedičnom riziku.
Ako sa lieči rakovina oka?
Typ liečby závisí od formy rakoviny oka, ako aj od jej veľkosti a lokalizácie. Na úplné zničenie nádoru má lekár dve možnosti liečby:
- 1. chirurgické odstránenie nádoru spolu s okom (enukleácia),
- 2. liečba zachovávajúca oko, pri ktorej sa zachová oko, a tým aj zrak, ale zastaví sa aj rast zhubného nádoru. To sa môže uskutočniť napríklad ožarovaním a/alebo chemoterapiou.
Ak je nádor menší a nachádza sa na zadnom póle a aud periférnej sietnice, možno vykonať tzv. laserovú koaguláciu. Tá spočíva v nasmerovaní laserového lúča na zrenicu a zničení nádorového tkaniva. Zákrok sa vykonáva v anestézii.
Možné je aj zmrazenie (kryokoagulácia) nádoru. Pri ľadovaní sa nádor lokalizuje kovovou sondou a zmrazí sa. Nádorové bunky citlivo reagujú na chlad, preto sa pri tomto zákroku ničia. Ľadovanie má však tú nevýhodu, že sa stratí veľká časť zdravej sietnice. Okrem toho môže dôjsť k dočasnému opuchu očných viečok a spojovky.
Ak ide o stredne veľký nádor, možno ho ošetriť aplikátorom v celkovej anestézii. Lekár najprv oddiali spojovku a potom prišije aplikátor na skléru. Po určitej dávke žiarenia sa potom aplikátor chirurgicky odstráni. Dĺžka liečby závisí od veľkosti nádoru. Výhodou liečby je, že ožarovanie je zamerané na nádor, pričom zdravé tkanivo je ušetrené. Počas zákroku však môže dôjsť k zakaleniu šošovky alebo k poškodeniu sietnice či zrakového nervu.
Ako alternatíva k rádioterapii sa môže vykonať aj takzvaná perkutánna rádioterapia. V tomto prípade sa oko udržiava v polohe pomocou vákuových kontaktných šošoviek a ožaruje sa. Tento typ liečby je zvyčajne obmedzený na viac ako päť týždňov a zahŕňa päť sedení týždenne. Ak sa liečba používa u obzvlášť malých detí, môže sa vykonávať aj v anestézii.