Čo je T-bunkový lymfóm?

T-bunkový lymfóm je názov pre ochorenie lymfatického systému , ktoré sa označuje skratkou T-NHL . T-bunkový lymfóm patrí do skupiny nehodgkinských lymfómov. Pri tomto ochorení dochádza k nahromadeniu malígnych T lymfocytov, nazývaných T bunky, v lymfatických uzlinách, ale aj v pečeni, slezine a kostnej dreni. V niektorých prípadoch sa T lymfocyty môžu tvoriť aj v iných orgánoch . T lymfocyty patria medzi biele krvinky a bojujú proti patogénom a cudzorodým látkam. T-bunkový lymfóm je pomerne vzácne ochorenie, ktoré sa zvyčajne vyskytuje vo vyššom veku a začína sa malígnou zmenou jedného T-lymfocytu, ktorý sa potom časom rozmnožuje.

Na aké štádiá sa delí T-bunkový lymfóm?

Podľa klasifikácie Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) patológovia rozlišujú viac ako 20 typov T-NHL. T-bunkové lymfómy sú najväčšou podskupinou T-NHL a vyskytujú sa prevažne v lymfatických uzlinách. Nazývajú sa aj uzlinové T-bunkové lymfómy . Okrem toho existujú aj takzvané zrelé T-bunkové leukémie. Ide o skupinu T-bunkových lymfómov, ktoré sa prejavujú buď prevažne v krvi, alebo v rôznych orgánoch mimo lymfatických uzlín. Ďalej sa rozlišujú tzv. kožné T-bunkové lymfómy, ktoré postihujú takmer výlučne kožu. Zvyčajne ide o lymfómy podtypu mycosis fungoides. Existujú aj T-bunkové lymfómy, ktoré sa vyvíjajú v čreve alebo pečeni. Nazývajú sa enteropatické T-bunkové lymfómy, hepatosplendentné T-bunkové lymfómy alebo extranodálne NK-/T-bunkové lymfómy.

Aké sú príznaky T-bunkového lymfómu?

Pri lymfóme z T-buniek sa môže objaviť nebolestivé zdurenie lymfatických uzlín. Je to spôsobené nekontrolovaným rastom T-buniek. Môže byť sprevádzaný nasledujúcimi pomerne nešpecifickými príznakmi:

• Horúčka,
• Nočné potenie,
• nežiaduci úbytok hmotnosti,
• Únava a/alebo znížená výkonnosť,
• Sklon k závažným a/alebo častým infekciám

 
Zväčšené lymfatické uzliny môžu ovplyvniť aj susedné orgány . Ak je postihnutá kostná dreň, výsledkom môže byť anémia a zníženie počtu bielych krviniek a/alebo krvných doštičiek . Takmer u tretiny postihnutých sú postihnuté aj orgány mimo lymfatického systému. Lekári to označujú ako extralymfatické postihnutie . V tomto prípade sú príznaky pomerne netypické pre lymfómové ochorenie, čo v niektorých prípadoch vedie k oneskoreniu diagnostiky T-bunkového lymfómu.

Ako sa diagnostikuje T-bunkový lymfóm?

T-bunkový lymfóm sa diagnostikuje biopsiou. Vzorka tkaniva, napríklad z lymfatickej uzliny, sa odoberie z a vyšetrí ju patológ. Na určenie rozšírenia a štádia nádoru je potrebné vykonať aj ďalšie vyšetrenia . Medzi ne patria obvyklé zobrazovacie postupy. Medzi ne patria obvyklé zobrazovacie postupy magnetická rezonancia (MRI) a počítačová tomografia (CT), ktoré sa môžu v prípade potreby vykonať v kombinácii s pozitrónovou emisnou tomografiou (PET/CT) krku, hrudníka, brucha a panvy.

Vo väčšine prípadov je potrebná punkcia kostnej drene na kontrolu, či nie je postihnutá kostná dreň. Ak sa pacient sťažuje na neurologické príznaky, odoberie sa vzorka z nervového moku. Okrem toho sa môžu vykonať rozsiahle krvné testy, aby bolo možné vyjadriť sa o aktivite ochorenia, ale aj aby bolo možné včas odhaliť možné sprievodné ochorenia . Na zabezpečenie funkcie orgánov by sa malo vykonať napríklad EKG alebo ultrazvukové vyšetrenie srdca. Na základe všetkých týchto výsledkov vyšetrení sa určí vhodná liečba. Tá sa môže líšiť z hľadiska typu, trvania a intenzity .

Ako sa lieči T-bunkový lymfóm?

T-bunkový lymfóm sa rýchlo šíri, preto by sa liečba mala začať čo najskôr po stanovení diagnózy . Príslušná forma liečby vždy závisí od štádia ochorenia, ale aj od priebehu ochorenia a ďalších faktorov, ako je celkový zdravotný stav pacienta. Možné sú nasledujúce formy liečby :

• medikamentózna liečba: zvyčajne ide o chemoterapiu, pri ktorej sa v prípade potreby môže podávať niekoľko látok. Lekári to nazývajú kombinovaná chemoterapia. Cieľom liekovej terapie je prerušiť vývoj a množenie rýchlo rastúcich lymfómových buniek a pomôcť im odumrieť.
• Ožarovanie: V niektorých prípadoch ochorenia môže byť užitočné podstúpiť po chemoterapii dodatočnú rádioterapiu.
• Vysokodávkovaná chemoterapia s transplantáciou kmeňových buniek: Ide o chemoterapiu vo vysokodávkovanej forme a autológnu transplantáciu krvných kmeňových buniek, pri ktorej sa krvné kmeňové bunky odoberú a potom sa vrátia späť do krvi. Vysokodávkovaná chemoterapia s transplantáciou kmeňových buniek sa môže použiť v závislosti od veku postihnutej osoby, príslušného štádia ochorenia a typu T-bunkového lymfómu.

Aká je následná starostlivosť o T-bunkový lymfóm?

Po vykonaní liečby by mal pacient v pravidelných intervaloch chodiť na kontroly. Počas prvých dvoch rokov po liečbe by sa tieto kontrolné vyšetrenia mali vykonávať v intervaloch tri mesiace. Po treťom roku sa môžu kontrolné vyšetrenia vykonávať každých šesť až dvanásť mesiacov .

Počas kontrolnej prehliadky vykoná lekár fyzikálne vyšetrenie. Pacientovi sa však odoberie aj krv na vyhotovenie diferenciálneho krvného obrazu . Okrem toho sa skontrolujú hodnoty pečene a obličiek a v prípade potreby aj hodnoty štítnej žľazy. Ak sa pacient sťažuje na ťažkosti, môžu sa vykonať ďalšie vyšetrenia , napríklad ultrazvukové vyšetrenie (sonografia), počítačová tomografia (CT) a/alebo vyšetrenie PET/CT. Ak sú prítomné príslušné ukazovatele, môže byť potrebné aj zrkadlové vyšetrenie.