Patent Kalli a frekvenčná terapia
Patent Kaali na elektrifikáciu krvi by dnes pravdepodobne ešte stále ležal v archívoch patentového úradu, keby nebolo istého doktora Roberta Becka, ktorý na tento patent nadviazal, analyzoval a zdokonalil jeho výsledky a na ich základe vyvinul svoj Beckov krvný zapper.
História HIV sa začala písať v roku 1981, keď v júni vedec z UCLA (University of California Los Angeles) Michael Gottlieb v správe pre konvent o kontrole chorôb oznámil nezvyčajnú konšteláciu plesňových infekcií a zápalu pľúc u piatich zdanlivo zdravých, mladých homosexuálnych mužov z Los Angeles.
V roku 1985 FDA schválila prvý test na protilátky proti HIV.
V roku 1989 FDA schválila distribúciu pentamidínu na profylaxiu PCP (pneumocystovej pneumónie).
V tomto období prebiehal celosvetový výskum liečby HIV a práve tu sa začal príbeh patentu Kaali na elektrizáciu krvi.
Dvaja výskumníci na Albert Einstein College of Medicine v New Yorku experimentovali s vírusmi HI v Petriho miske. Boli to Dr. Steven Kaali a jeho vtedajší výskumný kolega Dr. William Lyman, ktorý však v čase podania patentu už nebol menovaný.
Títo dvaja vedci zistili, že HI vírusy sa dajú deaktivovať extrémne nízkym prúdom.
Výsledky svojho niekoľkomesačného výskumu oznámili obaja vedci medzinárodnému publiku 14. marca 1991 počas Prvého medzinárodného sympózia o kombinovanej terapii (Prvý medzinárodný kongres vo výskume AIDS).
Experimentálna zostava ako základ patentovej prihlášky Kaali bola nasledovná:
Petriho miska obsahovala vírusy HI a biele krvinky.
Obsah Petriho misky bol vystavený slabému elektrickému prúdu.
V reakcii na prúd sa infekčnosť vírusov HI znížila až o 95 %.
Keďže krvné bunky sú elektrofyziologicky oveľa odolnejšie ako vírusy, na oslabenie patogénov stačí prúd 50 až 100 mikroampérov, hoci samotné krvné bunky nie sú poškodené.
HI vírusy nie sú elektrickým prúdom priamo zničené, ale ich vonkajší proteínový obal je oslabený takým spôsobom, že už nemôžu produkovať enzým "reverzná transkriptáza (RT)".
Ale práve tento enzým "reverzná transkriptáza (RT)" potrebujú vírusy HI na to, aby mohli preniknúť do buniek ľudského tela.
Enzým RT je totiž navrhnutý tak, aby rozbíjal bunky tela T a menil DNA týchto buniek takým spôsobom, že zmanipulovaná DNA bunky tela spôsobuje nekontrolovanú produkciu ďalších a ďalších nových vírusov HI.
V dôsledku elektrifikácie krvi už vírusy HI neboli schopné produkovať enzým RT, ktorý je pre ne dôležitý. Keďže po elektrolýze už nemali tento enzým, nemohli už preniknúť do hostiteľských buniek. Stratili (podľa patentu Kaali) svoju ničivú schopnosť ničiť DNA zdravých telesných buniek a oslabovať a nakoniec zničiť imunitný systém človeka.
Patent Kaali s číslom 5 139 684
Dňa 23. februára 1993 udelil Patentový úrad USA Dr. Stevenovi Kaalimu patent č. 5 188 738.
Odkaz naň nájdete tu: Patentový archív Google.
Patent Kaaliho bol udelený na základe teórie elektrifikácie krvi a opisuje dva spôsoby ničenia baktérií, vírusov, húb a parazitov zavedením špecifického striedavého prúdu do vírusom infikovanej telesnej tekutiny (napr. krvi).
Podľa patentového práva USA musí predkladateľ patentovej prihlášky preukázať patentovému úradu USA účinnosť novo vynájdenej elektrifikácie krvi v uvedenom experimente, najmä či bola úspešná aj opísaná neutralizácia vírusov HI.
Aby Dr. Kaali a jeho spoluvynálezcovia získali tento patent od Patentového úradu USA, museli dokázať, že opísaný objav fungoval aj v praxi, inak by im patent nikdy nebol udelený.
FDA a AMA o patente Kaaliho
Dvojstupňová aplikácia elektrifikácie krvi infikovanej vírusom HIV, ktorú experimentálne demonštroval Dr. Kaali, a to "in vitro liečba krvi infikovanej vírusom HIV mimotelovým prepieraním krvi a/alebo chirurgickou implantáciou a deimplantáciou miniatúrnych čističov krvi, sa stretla s vysokým odmietnutím zo strany FDA a AMA z dôvodu vysokých nákladov a neprijateľných trvalých mesačných chirurgických zákrokov.
Spoločnosť Kaali následne vyvinula zariadenie s malou batériou a dvoma malými elektródami, ktoré sa dalo implantovať priamo do tepny na ruke a nohe.
Na opätovné umiestnenie elektród sa však museli vykonávať mesačné chirurgické zákroky.
Náklady pre americký zdravotný systém by boli obrovské.
5 000 dolárov na pacienta a mesiac by sa muselo počítať s nákladmi. Okrem toho bolo potrebné vziať do úvahy, že rozhodujúca pozitívna zmena u pacienta sa mohla prejaviť až po približne 6 až 7 mesiacoch.
FDA (Federal Drug Administration) ako najvyšší americký zdravotnícky orgán a AMA (American Medical Administration) po intenzívnom preskúmaní patentu Kaali prišli s nasledujúcim eticky a finančne odôvodneným zamietnutím:
- Metóda "in vitro" je eticky neprijateľná
- Pacient by musel znášať neprijateľné trvalé zásahy
- Chirurgická námaha je obrovská
- Pre pacienta to predstavuje značné riziko
- Náklady na každú implantáciu predstavujú viac ako 5 000 dolárov
- Vzhľadom na množstvo infekcií HIV (1993) by to zruinovalo americký systém zdravotnej starostlivosti
Záver:
Na základe amerického patentu 5 139 684 bolo preskúmané a zdokumentované, že elektrifikácia krvi pôsobí na vírusy, baktérie atď. K patentovej špecifikácii boli pripojené potrebné vedecké dôkazy.
Vzhľadom na vtedajšiu technológiu sa patent v tejto podobe nemohol aplikovať na pacientov, preto sa neuplatňoval v medicínskom zmysle.
Dr. Robert Beck však tento patent použil ako základ pre svoj ďalší výskum a o nejaký čas neskôr uviedol na trh svoj Beck blood zapper.
Toto zariadenie bolo malé a praktické, lacné a mohlo sa používať na pacientoch bez obmedzení.